Dlh na DPH a trestný čin: kedy hrozí konateľovi trestné stíhanie

Firma podala priznanie k DPH včas, ale na účte chýba 25 000 eur. Odberatelia neplatia a konateľ sa rozhoduje, či zaplatí mzdy, dodávateľov, alebo daň. Kedy je nezaplatená DPH len daňový dlh a kedy už trestný čin, za ktorý konateľ odpovedá osobne? Vysvetľujeme hranice, ktoré rozhodujú, ako sa vec dostane na políciu a kroky, ktorými možno trestnému stíhaniu predísť alebo dosiahnuť zánik trestnosti.

Kedy je nezaplatená DPH len daňový problém

Platiteľ DPH so sídlom na Slovensku musí podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť (§ 78 ods. 2 zákona o DPH).

Ak firma priznanie podá, ale daň nezaplatí, vznikne jej daňový nedoplatok. Správca dane z neho vyrubí úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej sadzby ECB, najmenej 15 % ročne, najdlhšie za štyri roky omeškania (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). Nedoplatok môže vymáhať aj daňovou exekúciou.

Kým firma nič nezatajila a dlh nedosiahne hranice Trestného zákona, ide o drahý, ale daňový problém. Trestné právo nastupuje až za podmienok, ktoré opisujeme nižšie.

Kedy sa z dlhu na DPH stáva trestný čin

Pri DPH prichádzajú do úvahy najmä štyri daňové trestné činy. Líšia sa tým, čo firma urobila, od akej sumy sú trestné a či sa dá trestnosti zbaviť dodatočným zaplatením dane (účinná ľútosť).

Hranice vychádzajú z § 125 ods. 1 Trestného zákona: malý rozsah znamená viac ako 700 eur, väčší rozsah viac ako 20 000 eur, značný viac ako 250 000 eur a veľký viac ako 650 000 eur. Pri vyššom rozsahu stúpajú aj trestné sadzby. Tieto sumy zaviedol zákon č. 40/2024 Z. z. a platia od 6. augusta 2024. Ak o čine spáchanom pred týmto dátumom ešte nebolo rozhodnuté, súd použije zákon priaznivejší pre páchateľa (§ 2 ods. 1). Nevybraný a nezaplatený nedoplatok DPH 15 000 eur z roku 2023 tak už pod nezaplatenie dane nespadá, hoci podľa vtedajších hraníc spadal.

Nezaplatenie dane: hranica 20 000 eur

Kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky (§ 278 ods. 1); pri značnom rozsahu šesť mesiacov až tri roky, pri veľkom jeden až päť rokov. Typicky ide o firmu, ktorá DPH správne prizná, ale nezaplatí, pretože ju od odberateľov nedostala.

Samotný nedoplatok nad 20 000 eur však na trestný čin nestačí. Najvyšší súd SR (rozsudok z 24. septembra 2025, sp. zn. 3Tdo/33/2024) zopakoval, že samotný vznik dlhu znaky trestného činu nenapĺňa — páchateľ musí povinnosť nesplniť vedome. Dôležitým predpokladom je solventnosť: ak firma v čase splatnosti objektívne nemala z čoho zaplatiť, konateľ za nezaplatenie trestne nezodpovedá. Ak mala peniaze len na časť dane, úmysel sa vzťahuje len na túto časť; trestné je nezaplatenie až vtedy, keď úmysel pokrýva sumu nad 20 000 eur (uznesenie sp. zn. 5Tdo/45/2020).

Skrátenie dane: už od 700 eur

Ak firma daň nepriznala vôbec alebo ju priznala nižšiu (napríklad pre nevykázané tržby), hrozí posúdenie ako skrátenie dane — trestné už v malom rozsahu, teda nad 700 eur, so základnou sadzbou šesť mesiacov až tri roky (§ 276 ods. 1). Sem spravidla patrí aj neoprávnený odpočet DPH, ak len zníži daň, ktorú má firma zaplatiť. Rozdiel medzi 700 a 20 000 eurami je dôvod, prečo sa oplatí podať priznanie včas a správne aj vtedy, keď firma nemá na zaplatenie.

Neodvedenie dane: inkasovaná DPH už od 700 eur

Neodvedenia dane sa dopustí ten, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie splatnú daň, ktorú zrazí alebo vyberie, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech (§ 277 ods. 1). Pri DPH Najvyšší súd SR (rozsudok 6 Tdo 62/2011) rozlíšil: vybraná a neodvedená DPH patrí pod neodvedenie dane (§ 277), nevybraná a nezaplatená pod nezaplatenie dane (§ 278). Ak ide o oboje, prichádza do úvahy súbeh.

Krajský súd v Košiciach (rozsudok z 12. januára 2026, sp. zn. 8To/76/2025) potvrdil vinu za neodvedenie dane, keď firma vybrala od odberateľov DPH 10 625,11 eur, v čase splatnosti mala dosť peňazí, ale daň neodviedla — ako nezaplatenie dane by taká suma trestná nebola. Pre konateľa je preto bezpečné počítať s tým, že DPH, ktorú firma inkasovala a štátu neodviedla, môže byť trestná už od 700 eur. Takú DPH nepoužívajte na iné platby.

Viac menších dlhov môže hranicu prekročiť

Hranica sa nemusí posudzovať po jednotlivých mesiacoch. Ak páchateľ pokračuje v tom istom čine a jednotlivé útoky spája čas, spôsob, predmet a jednotiaci zámer, posudzujú sa ako jeden pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10). Firma, ktorá tri mesiace po sebe nezaplatí po 9 000 eur, sa tak môže dostať k 27 000 eur — nad hranicu väčšieho rozsahu.

Daňový podvod: nárok na vrátenie DPH

Ak neoprávnený odpočet vedie k žiadosti o vrátenie DPH (nadmerný odpočet), môže ísť o daňový podvod — trestný, ak niekto neoprávnene vo väčšom rozsahu (nad 20 000 eur) uplatní nárok na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech (§ 277a ods. 1). Čin je spáchaný už uplatnením nároku, nie až vyplatením. Na daňový podvod sa účinná ľútosť nevzťahuje.

Prečo za dlh firmy odpovedá konateľ osobne

Daň dlhuje firma, no trestný čin páchajú ľudia. Spoločnosť s. r. o. koná prostredníctvom konateľa (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak trestný čin vyžaduje osobitné postavenie páchateľa (postavenie platiteľa dane), stačí, ak ho má právnická osoba, v mene ktorej páchateľ koná (§ 128 ods. 8 Trestného zákona). Trestné konanie sa preto zameria na toho, kto o platbách rozhodoval; ak fakticky rozhodoval niekto iný, môže odpovedať aj on, prípadne ako spolupáchateľ.

Daň však zostáva dlhom firmy. Najvyšší súd (6 Tdo 62/2011) uviedol, že súd nemôže konateľovi uložiť zaplatiť dlžnú DPH firmy; Krajský súd v Košiciach (4To/22/2026) to potvrdil aj po novele účinnej od 6. augusta 2024. Popri konateľovi môže byť stíhaná aj firma — zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa vzťahuje aj na skrátenie, neodvedenie a nezaplatenie dane i daňový podvod (§ 3).

Bez úmyslu nejde o trestný čin

Na trestnosť týchto činov treba úmysel (§ 17). Nemusí ísť o plán ukrátiť štát — stačí, že konateľ vedel, že svojím konaním môže chránený záujem porušiť, a bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b)). Pri posudzovaní úmyslu zohrá úlohu, či firma mala z čoho zaplatiť, na čo peniaze použila a či konateľ so správcom dane komunikoval. Pri neodvedení dane (§ 277) zákon navyše vyžaduje úmysel zadovážiť neoprávnený prospech.

Ako sa daňový dlh dostane na políciu

Štátne orgány sú povinné bez meškania oznamovať skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu (§ 3 ods. 2 Trestného poriadku); u správcu dane to obmedzuje daňové tajomstvo. Prokurátor a so súhlasom aj policajt si však chránené údaje môžu vyžiadať a správca dane ich sprístupní (§ 3 ods. 5 Trestného poriadku, § 11 ods. 4 daňového poriadku).

Ako to vyzerá v praxi, ukazuje rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2019, sp. zn. 6Tdo/31/2019: daňový úrad oznámil výsledok kontroly polícii, stíhanie sa začalo v roku 2013, no obvinenie vzniesli až koncom roka 2016 a obžalobu podali v roku 2018. Takú dĺžku konania súd označil za porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Pre konateľa z toho plynie, že stíhanie sa môže začať dávno pred obvinením a prvým dôkazom býva výsledok daňovej kontroly.

Daňové a trestné konanie bežia vedľa seba

Trestné stíhanie nezastaví daňové konanie — správca dane naďalej vyrubuje úroky a vymáha nedoplatok. Pokuty v daňovom konaní dopadajú spravidla na firmu, trestné stíhanie smeruje predovšetkým proti konateľovi. Súbeh oboch konaní nie je automaticky vylúčený ani vtedy, keď by dopadli na tú istú osobu.

Pri daňovej kontrole súčinnosť, ako obvinený právo nevypovedať

Počas daňovej kontroly musí firma poskytovať informácie, predkladať doklady a podávať vysvetlenia (§ 45 ods. 2 daňového poriadku). V trestnom konaní je postavenie iné: obvinený má právo odoprieť vypovedať a radiť sa s obhajcom (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je zrejmé, že výsledok kontroly smeruje k trestnému oznámeniu, oplatí sa poradiť s obhajcom ešte pred výpoveďou na polícii.

Čo konateľovi hrozí

Okrem odňatia slobody môže súd uložiť aj trest zákazu činnosti — zákaz vykonávať určité povolanie alebo funkciu na jeden až desať rokov (§ 61). Pre podnikateľa môže byť citeľnejší než samotné väzenie. Vo veci 6Tdo/31/2019 krajský súd uložil štyri roky a osem mesiacov nepodmienečne a zákaz činnosti na šesť rokov; Najvyšší súd rozsudok zrušil, lebo súd dostatočne nezohľadnil poľahčujúce okolnosti (priznanie, ľútosť, čiastočnú úhradu). Trest nemusí znamenať väzenie — v inej veci dostala konateľka za skrátenie DPH peňažný trest 2 000 eur a zákaz funkcie na 60 mesiacov.

Kedy konateľ obstojí a kedy nie

Silné argumenty má konateľ najmä vtedy, keď:

• firma DPH od odberateľov nedostala, suma je pod hranicou väčšieho rozsahu a nedoplatky nespája jednotiaci zámer,
• o platbách v skutočnosti nerozhodoval a nemal o nedoplatku vedomosť,
• vie preukázať, že firma v čase splatnosti nemala z čoho zaplatiť — solventnosť je podľa Najvyššieho súdu predpokladom trestnej zodpovednosti (3Tdo/33/2024),
• daň a príslušenstvo sa zaplatia včas (účinná ľútosť) a nejde o daňový podvod podľa § 277a.

Ťažko sa bráni najmä vtedy, keď:

• firma mala peniaze aj na DPH, no konateľ ich vedome použil na iné platby — platobne neschopná firma musí uspokojovať veriteľov pomerne; štát nie je prednostný veriteľ, no uprednostnenie iných môže byť zvýhodňovanie veriteľa (§ 240),
• firma tržby nevykázala alebo daň priznala nižšiu (skrátenie dane je trestné už nad 700 eur),
• inkasovanú DPH použil na iné účely,
• firma neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie DPH (pri daňovom podvode sa účinná ľútosť neuplatní),
• za obdobný čin už bol v posledných 24 mesiacoch odsúdený alebo mu stíhanie zastavili pre účinnú ľútosť (§ 86 ods. 2).

Tri príklady zo života firmy

• Prvá firma. Podala priznanie včas, ale nezaplatila 14 000 eur, lebo veľký odberateľ neuhradil faktúry. Suma je pod hranicou a DPH firma nedostala — nezaplatenie dane (§ 278) nepripadá do úvahy. Rieši úroky, nie stíhanie.
• Druhá firma. Rok platí mzdy a dodávateľov, DPH nechá bokom a dlh narastie na 60 000 eur; odberatelia väčšinu faktúr aj s DPH zaplatili. Pri inkasovanej DPH hrozí neodvedenie dane (nad 700 eur), pri zvyšku nad 20 000 eur nezaplatenie dane.
• Tretia firma. Časť tržieb nevykáže, aby na DPH ušetrila 5 000 eur. Suma je nízka, ale ide o skrátenie dane — trestné už nad 700 eur.

Účinná ľútosť pri DPH: kedy zaplatenie trestnosť zruší

Trestnosť skrátenia (§ 276), neodvedenia (§ 277) aj nezaplatenia dane (§ 278) zaniká, ak sa splatná daň a príslušenstvo dodatočne zaplatia najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami (§ 86 ods. 1 písm. d)). Účinná ľútosť sa teda vzťahuje aj na DPH, ktorú firma inkasovala a neodviedla. Zaplatiť možno aj skôr, a zákon nevyžaduje, aby daň zaplatil práve konateľ. Ak trestnosť zanikne, prokurátor stíhanie zastaví (§ 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku).

Zaplatenie DPH však nepomôže vždy. Účinná ľútosť sa neuplatní:

• pri daňovom podvode (§ 277a) — § 86 ho nespomína a pri neoprávnenom odpočte páchateľ nemá čo dodatočne zaplatiť,
• ak páchateľ konal ako člen zločineckej skupiny,
• ak bol za obdobný čin v posledných 24 mesiacoch odsúdený alebo mu stíhanie zastavili pre účinnú ľútosť (§ 86 ods. 2),
• ak sa zaplatí len časť dane alebo neskôr, než zákon dovoľuje.

Ak sa podarí zaplatiť len časť, trestnosť nezanikne, no úhrada má význam pre trest — od 6. augusta 2024 súd pri určovaní trestu výslovne prihliada na úsilie páchateľa o náhradu škody (§ 34 ods. 4, § 36 písm. k)).

Čo robiť, keď firma nemá na zaplatenie DPH

• Podajte priznanie včas a správne aj vtedy, keď nemáte z čoho zaplatiť — pri DPH, ktorú firma nedostala, je trestná hranica výrazne vyššia než pri dani nepriznanej.
• Požiadajte o odklad alebo splátky — správca dane môže povoliť odklad či splátky až na 24 mesiacov, aj spätne (§ 57 daňového poriadku); za odklad sa platí úrok. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, preto žiadosť pripravte dôkladne.
• Inkasovanú DPH držte bokom — peniaze prijaté od odberateľov ako DPH nepoužívajte na mzdy ani dodávateľov.
• Dokumentujte, prečo ste nezaplatili — neplatiaci odberatelia, výpadok tržieb, komunikácia so správcom dane môžu zohrať úlohu pri posudzovaní úmyslu.
• Posúďte úpadok — návrh na konkurz treba podať do 30 dní od chvíle, keď sa firma o úpadku dozvedela alebo mohla dozvedieť (§ 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
• Pri predvolaní nečakajte — účinná ľútosť má zákonom určenú hranicu; včasná obhajoba pomôže zvoliť, kedy a koľko zaplatiť.