Švarcsystém: závislá práca skrytá v obchodnej zmluve

Spoločnosť uzavrie so živnostníkom zmluvu o poskytovaní služieb. Živnostník má v kancelárii stôl, firemnú e-mailovú adresu a nadriadeného, ktorý mu každé ráno rozdeľuje úlohy, a raz za mesiac vystaví faktúru v takmer nemennej sume. Zmluva opisuje samostatného dodávateľa, každodenná prax však zodpovedá zamestnancovi. Pri kontrole inšpektorátu práce bude rozhodovať prax. Nasledujúci text vysvetľuje, kedy spolupráca so živnostníkom predstavuje švarcsystém, teda závislú prácu skrytú v obchodnej zmluve, podľa čoho ju kontrolné orgány a súdy rozpoznávajú, čo pri nelegálnom zamestnávaní hrozí objednávateľovi aj dodávateľovi a ako má vyzerať zmluvný vzťah, ktorý kontrolou obstojí.

1. Čo je závislá práca podľa Zákonníka práce

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je závislou prácou práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene. Definícia má dnes štyri znaky: vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon, výkon podľa pokynov a výkon v mene toho, pre koho sa práca vykonáva.

Rozhodujúci význam má odsek 3 toho istého ustanovenia. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, teda najmä na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Druhá veta výslovne vylučuje, aby sa závislá práca vykonávala v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Zmluva o dielo, mandátna zmluva ani zmluva o poskytovaní služieb ju z pracovnoprávneho režimu nevyvedú.

Súčasné znenie, podľa ktorého závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom ani obchodnoprávnom vzťahu, platí od 1. januára 2013 (zákon č. 361/2012 Z. z.). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Asan/17/2020 pripomenul, že podľa dôvodovej správy išlo o reakciu zákonodarcu na obchádzanie Zákonníka práce a nahrádzanie pracovnej zmluvy inými zmluvnými typmi.

1.1 Čo sa zmenilo od 1. januára 2026

Článok I bod 1 zákona č. 261/2025 Z. z. vypustil s účinnosťou od 1. januára 2026 z definície závislej práce slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom". Nejde o prvý prípad — znak výkonu práce za mzdu vypadol už od 1. marca 2015. Každé takéto vypustenie text definície skracuje, okruh vzťahov, ktoré ju napĺňajú, však rozširuje.

Praktický význam zmeny spočíva v tom, že argument, podľa ktorého o závislú prácu nejde preto, lebo si dodávateľ sám rozvrhuje, kedy pracuje, už nemá oporu v texte zákona. Judikatúra ho oslabila už skôr (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Asan/7/2017, bod 47). Zmenu však nepreceňujeme: pracovný čas prestal byť definičným znakom, no zostáva dôležitou okolnosťou pri posúdení vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Voľný pracovný čas z dodávateľa podnikateľa neurobí a pevný termín dodania z neho neurobí zamestnanca — rozhoduje, či zvyšné štyri znaky existujú v skutočnosti.

2. Ako súdy rozlišujú živnosť a zamestnanie

Základné pravidlá posudzovania obsahuje rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžso/16/2014. Súd zhrnul štyri pravidlá: zmluva sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa formy; jednotlivým znakom možno dať rôznu váhu, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť; nedojednanie odmeny alebo pracovného času treba posúdiť ako obídenie zákona, nie ako neprítomnosť znaku; rozhodujú okolnosti konkrétneho prípadu a celková situácia. Reálne správanie strán má pritom prednosť pred tým, čo si dohodli v zmluve.

Z týchto pravidiel vychádzal NS SR aj v rozsudku sp. zn. 2Sžo/70/2016: najdôležitejším znakom je vzťah podriadenosti a nadriadenosti, ktorý je indikátorom nesamostatnej práce na rozdiel od práce vykonávanej na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Právna úprava pritom núti zmluvné strany založiť pracovnoprávny vzťah aj proti ich vôli.

Mechanizmus prekvalifikovania vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka: ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento zastretý úkon. Výkon závislej práce mimo pracovného pomeru alebo dohôd by bol simulovaným úkonom, ktorý je absolútne neplatný, a platí zastretý úkon — teda pracovná zmluva alebo niektorá z dohôd (NS SR sp. zn. 2Cdo/323/2020, bod 23).

Pre pokutu za nelegálne zamestnávanie však podľa nášho názoru nie je potrebné skúmať, či sa zmluva premenila na pracovnú. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci stačí, že podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Inšpektorát práce teda nemusí preukazovať úmysel strán uzavrieť pracovnú zmluvu — stačí mu preukázať znaky závislej práce.

2.1 Kto musí závislú prácu preukázať

Znaky závislej práce musí v konaní o pokute preukázať správny orgán. Vo veci sp. zn. 5Asan/7/2017 NS SR v bode 47 zdôraznil, že správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní. Kontrolovaný subjekt je pritom povinný poskytovať inšpektorátu informácie a doklady (§ 5 ods. 3). Pre objednávateľa z toho vyplýva, že skutočnú a doloženú samostatnosť dodávateľa možno v konaní obhájiť.

2.2 Pohľad práva Európskej únie

Obdobný prístup zaujal Súdny dvor EÚ v rozsudku FNV Kunsten Informatie en Media, C-413/13: kvalifikovanie osoby ako samostatne zárobkovo činnej podľa vnútroštátneho práva nevylučuje, aby bola v zmysle práva Únie pracovníkom, ak je jej nezávislosť iba fiktívna a zakrýva skutočný pracovnoprávny vzťah (bod 35). Rozhodujúce je najmä to, či osoba koná pod vedením objednávateľa, či sa podieľa na jeho obchodných rizikách a či je integrovaná do jeho podniku (bod 36).

2.3 Rozhodujúce kritériá pri kontrole

Žiadna jednotlivá okolnosť nie je sama osebe rozhodujúca, ak nejde o znak kľúčový. Kľúčovým znakom je vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Najväčšiu váhu preto majú okolnosti, ktoré ukazujú, kto riadi priebeh práce: kto zadáva úlohy a určuje postup, kto prácu kontroluje a preberá a kto schvaľuje neprítomnosť.

3. Dve podoby švarcsystému v praxi

3.1 Živnostník namiesto zamestnanca

Typickou podobou je zmluva so samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá fakticky obsadzuje pracovné miesto. Krajnú podobu posudzoval NS SR vo veci sp. zn. 2Cdo/323/2020: finančná inštitúcia previedla sieť prevádzkových zamestnancov na živnostníkov, pracovná náplň aj hierarchia mali zostať zachované a zmluvy obsahovali klauzulu o výkone živnosti výlučne pre zamestnávateľa. Súd uzavrel, že zmena pracovných pomerov na živnosť pod hrozbou výpovede sa prieči dobrým mravom, ak s takým postupom zamestnanci nesúhlasili; výpoveď danú zamestnancovi, ktorý prechod odmietol, posúdili súdy ako neplatnú.

3.2 Zamestnanci dodávateľa pod riadením objednávateľa

Druhá podoba je menej viditeľná: objednávateľ uzavrie obchodnú zmluvu so spoločnosťou, ktorá mu dodáva služby cez vlastných zamestnancov, tí však fakticky pracujú pod riadením objednávateľa. Na tento prípad pamätá § 58 ods. 2 Zákonníka práce — ak zamestnávateľ nepreukáže inak, považuje sa za dočasné pridelenie aj práca jeho zamestnanca pre inú osobu, ak táto osoba zamestnancovi ukladá úlohy, riadi a kontroluje jeho prácu, práca sa vykonáva prevažne v jej priestoroch a jej prostriedkami a ide o činnosť, ktorú má zapísanú ako predmet činnosti.

S dodávkou práce súvisí aj zákaz podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci: podnikateľ nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej poskytovateľ dodáva prostredníctvom osoby, ktorú nelegálne zamestnáva. Za porušenie uloží inšpektorát pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac osôb súčasne, najmenej 5 000 eur (§ 7b ods. 8).

4. Pokuta za nelegálne zamestnávanie a ďalšie sankcie

4.1 Čo hrozí objednávateľovi

Objednávateľ, ktorý využíva závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu, porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci). Od 1. januára 2026 je rozpätie pokuty od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac osôb súčasne, najmenej 8 000 eur (do 31. 12. 2025 boli dolné hranice 2 000 eur a 5 000 eur). Nový § 19 ods. 7 pritom umožňuje, aby sa pokuta považovala za uhradenú v plnej výške, ak sa do 15 dní od právoplatnosti zaplatia jej dve tretiny.

Pokuta je povinná a zodpovednosť je bez ohľadu na zavinenie. Švarcsystém sa postihuje ako nelegálne zamestnávanie so sankciou podľa § 19 ods. 2, nie všeobecnou pokutou za porušenie pracovnoprávnych predpisov (NS SR sp. zn. 8Asan/17/2020). Peňažná sankcia nie je jediným dôsledkom: Národný inšpektorát práce zapíše subjekt do verejne prístupného zoznamu osôb pokutovaných za nelegálne zamestnávanie, prípad oznamuje Sociálnej poisťovni, úradom práce a daňovému úradu, zastaví sa možnosť čerpať príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti a opakované porušenie môže viesť až k zrušeniu živnostenského oprávnenia.

4.2 Čo hrozí živnostníkovi

Fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu bez pracovnoprávneho vzťahu, vykonáva nelegálnu prácu (§ 2 ods. 1 zákona o nelegálnej práci) a dopúšťa sa priestupku, za ktorý jej hrozí pokuta do 331 eur (§ 7 ods. 1 a 2). Často prehliadanou výnimkou je § 2a: nelegálnou prácou nie je práca, ktorú pre podnikateľa vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, za podmienok tam uvedených.

4.3 Odberateľ v dodávateľskom reťazci

Pokutu môže v určitých prípadoch zaplatiť aj odberateľ. Podľa § 7b ods. 2 zákona o nelegálnej práci prechádza povinnosť zaplatiť ju na osobu, pre ktorú sankcionovaný subjekt dodáva prácu, tovar alebo služby, ak nárok nebolo možné uspokojiť v exekúcii a štatutárny orgán alebo vedúci zamestnanec odberateľa o porušení vedel (§ 7b ods. 3).

5. Odvody pri švarcsystéme: sociálne a zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti [§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Ak sa vzťah posúdi ako závislá práca, táto povinnosť splnená nebola. K dlžnej sume Sociálna poisťovňa predpíše penále 0,05 % za každý deň omeškania (najviac do výšky dlžného poistného) a za porušenie povinností môže uložiť aj pokutu až do 16 596,96 eur (§ 239 a § 240).

Pri verejnom zdravotnom poistení je premlčanie kratšie: právo uplatniť nárok na preddavok sa premlčí za päť rokov [§ 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.]. Dodávateľ, ktorý z tej istej činnosti platil poistné ako SZČO, sa môže ocitnúť v situácii, keď z rovnakého príjmu existuje poistné SZČO aj dlžné poistné zamestnanca; vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu upravuje § 145 zákona o sociálnom poistení.

6. Daň z príjmov a trestná zodpovednosť

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú príjmami zo závislej činnosti aj príjmy z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník povinný dodržiavať pokyny platiteľa príjmu. Pri správe daní sa navyše berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu (§ 3 ods. 6 daňového poriadku), takže správca dane môže príjem posúdiť ako príjem zo závislej činnosti aj nezávisle od výsledku kontroly nelegálneho zamestnávania.

V trestnej rovine typický švarcsystém nespadá pod § 251a Trestného zákona (neoprávnené zamestnávanie sa týka len osôb zdržiavajúcich sa na území SR v rozpore s predpismi). Do úvahy prichádza skrátenie dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona pri úmyselnom skrátení v rozsahu prevyšujúcom 700 eur. Pre trestnosť sa vyžaduje úmyselné zavinenie — samotný dlh na poistnom úmysel nepreukazuje (NS SR sp. zn. 6To/12/2016).

7. Platformová práca: domnienka pracovnoprávneho vzťahu od decembra 2026

Smernica (EÚ) 2024/2831 ukladá členským štátom zaviesť vyvrátiteľnú domnienku pracovnoprávneho vzťahu medzi digitálnou platformou a osobou, ktorá cez ňu pracuje; vyvrátiť ju musí platforma (čl. 5 ods. 1), lehota na prebratie uplynie 2. decembra 2026. NR SR na tento účel 23. septembra 2026 schválila zákon o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy s účinnosťou od 2. decembra 2026, ktorý pre platformy výslovne zakotvuje prednosť obsahu pred formou a zohľadňuje aj nepriame formy riadenia (napr. obmedzenie platformového účtu).

Pre bežný švarcsystém mimo platformovej práce sa nič nemení: znaky závislej práce musí pri kontrole aj naďalej preukázať inšpektorát práce, a to so štandardom, ktorý vyžaduje rozsudok sp. zn. 5Asan/7/2017.

8. Zmluva so živnostníkom: čo skontrolovať

Starostlivo napísaná zmluva riziko sama osebe nevyrieši — pomôže len vtedy, ak verne opisuje skutočnosť. Ak obsahuje vyhlásenie o samostatnosti dodávateľa, no ten v skutočnosti dostáva denný rozpis úloh, zúčastňuje sa interných porád a hlási neprítomnosť nadriadenému, môže v konaní pôsobiť skôr ako dôkaz zastierania. Pri príprave alebo posudzovaní zmluvy odporúčame overiť najmä:

• Predmet plnenia je vymedzený ako výsledok alebo služba s jasnými kritériami prevzatia, nie ako pracovná pozícia či náplň.
• Objednávateľ určuje, čo a dokedy má byť dodané, nie postup práce a jej každodennú organizáciu.
• Odmena zodpovedá výsledku, etape alebo skutočne dodanému rozsahu a nekopíruje mesačnú mzdu za odpracovaný mesiac.
• Dodávateľ má reálnu možnosť dať sa zastúpiť alebo použiť subdodávateľa, ak to povaha plnenia pripúšťa.
• Dodávateľ znáša podnikateľské riziko vrátane zodpovednosti za vady a škodu a pracuje prevažne vlastnými prostriedkami.
• Dodávateľ nevystupuje v mene objednávateľa a nie je zaradený do jeho organizačnej štruktúry ani dochádzkového systému.
• Exkluzivita je obchodne odôvodnená a obmedzená na nevyhnutnú mieru.

Pri existujúcich vzťahoch má zmysel porovnať zmluvu so skutočným fungovaním spolupráce, nie s jej textom. Ak porovnanie ukáže znaky závislej práce, prechod do pracovného pomeru rieši budúcnosť — minulé obdobie tým však nezaniká a pri poistnom ho s ohľadom na § 147 ods. 2 neobmedzuje ani premlčanie. Ak naopak spolupráca znaky podnikania skutočne má, je rozumné ich priebežne dokumentovať (akceptačné protokoly, faktúry za jednotlivé výstupy, korešpondencia o zadaní a prevzatí práce).

9. Záver

Novela účinná od 1. januára 2026 neposunula hranicu medzi podnikaním a zamestnaním zásadne. Odstránila však argument založený na tom, kto určuje pracovný čas, a spolu so sprísnenými pokutami zvýšila cenu omylu. Rozhodujúcou otázkou zostáva, kto riadi priebeh práce. Ak ho riadi objednávateľ a dodávateľ pracuje osobne a v jeho mene, ide o závislú prácu bez ohľadu na to, ako je zmluva nazvaná.

Pre objednávateľa z toho vyplýva jednoduché pravidlo: obchodná zmluva je správnou voľbou tam, kde dodávateľ samostatne dodáva výsledok a nesie riziko jeho dodania. Tam, kde objednávateľ potrebuje človeka dlhodobo začleneného do tímu, ktorý plní priebežné pokyny, je správnou voľbou pracovný pomer. Kontrolný orgán bude v oboch prípadoch skúmať, ako spolupráca skutočne prebiehala, a zmluva obstojí len vtedy, ak tomu zodpovedá.