Firma nemá na zaplatenie: kedy musí konateľ podať návrh na konkurz a čo mu osobne hrozí

Faktúry sú mesiace po splatnosti, dodávatelia volajú a na účte je menej, než treba na výplaty. Konateľ v takej chvíli prirodzene rieši, ako firmu udržať. Od určitého momentu mu však plynie 30-dňová lehota na podanie návrhu na konkurz a jej zmeškanie môže mať osobné následky: pokutu do 12 500 eur, náhradu škody veriteľom, trojročný zákaz pôsobiť ako konateľ aj trestné stíhanie. Vysvetľujeme, ako rozoznať dočasný výpadok peňazí od úpadku, kedy povinnosť podať návrh na konkurz vzniká a ako postupovať, aby sa konateľ nedostal do osobného rizika.

Dočasný výpadok peňazí nie je úpadok

Firma môže mať na účte prázdno aj vtedy, keď je v zásade zdravá. Veľký odberateľ zaplatí o mesiac neskôr, banka posunie čerpanie úveru o niekoľko týždňov alebo príde sezónny výpadok tržieb. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) preto nespája povinnosť podať návrh s prvou nezaplatenou faktúrou.

Zákon rozlišuje hroziaci úpadok, platobnú neschopnosť a predlženie. Úpadkom sú len posledné dve situácie (§ 3 ods. 1 ZKR) a len pri nich vzniká povinnosť podať návrh na konkurz.

Platobná neschopnosť: 90 dní, dva záväzky, viac veriteľov

Firma je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2 ZKR). Jedna neuhradená faktúra jednému dodávateľovi teda ešte nestačí. Dve faktúry dvom rôznym veriteľom, ktoré firma ani 90 dní po splatnosti nemá z čoho zaplatiť, už tento znak napĺňajú.

Rozhoduje skutočná neschopnosť platiť, nie len počet nezaplatených faktúr. Najvyšší súd SR v rozsudku z 27. januára 2026, sp. zn. 5Obdo/16/2025, uviedol, že samotná existencia dvoch záväzkov po splatnosti voči dvom veriteľom na záver o platobnej neschopnosti nestačí, ak sa nepreukáže aj to, že ich firma nemohla uhradiť zo svojho peňažného majetku. Súd posudzoval staršie znenie zákona. Keďže aj dnešná definícia stojí na neschopnosti plniť, rovnaký prístup podľa nášho názoru platí aj teraz.

Zákon zároveň ustanovuje domnienku platobnej schopnosti. Firma sa považuje za platobne schopnú, ak možno odôvodnene predpokladať, že bude v prevádzke pokračovať, a jej medzera krytia je menšia ako desatina splatných peňažných záväzkov alebo pod túto hranicu klesne najneskôr do 60 dní. Medzera krytia je rozdiel medzi splatnými peňažnými záväzkami a peňažným majetkom firmy.

Čo sa do peňažného majetku počíta, určuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 197/2022 Z. z. Patria sem peniaze v pokladnici a na bankových účtoch, ale aj pohľadávky splatné do 30 dní alebo najviac 30 dní po splatnosti, ak možno odôvodnene očakávať, že ich dlžník včas zaplatí (§ 2 ods. 1 vyhlášky). Do splatných záväzkov sa naopak nezapočítavajú záväzky, o ktorých splatnosti firma s veriteľom rokuje a veriteľ jej svoj záujem rokovať písomne potvrdil (§ 3 písm. b) vyhlášky).

Platobnú neschopnosť zákon predpokladá aj vtedy, ak sa pohľadávku voči firme nepodarí vymôcť exekúciou (§ 3 ods. 2 ZKR).

Predlženie: keď dlhy prevýšia majetok

Predlžená je firma, ktorá vedie účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku (§ 3 ods. 3 ZKR). Vychádza sa z účtovníctva, prednosť má však znalecký posudok. Prihliada sa aj na očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že firma bude pokračovať.

Do záväzkov sa nezapočítavajú pôžičky so záväzkom podriadenosti. Ide o písomnú dohodu, podľa ktorej veriteľ v prípade úpadku dostane zaplatené až po ostatných veriteľoch. Uzatvára sa najmenej na tri roky alebo na neurčitý čas (§ 408a Obchodného zákonníka, ďalej ObZ). Spoločník, ktorý firmu financuje, tak môže podriadením dostatočne vysokej pôžičky predlženie odstrániť.

Dôležitým signálom je záporné vlastné imanie v účtovnej závierke. Ak ho závierka ukazuje, konateľ by mal bez odkladu posúdiť, či je firma predlžená v zmysle zákona, napríklad či by znalecké ocenenie majetku alebo podriadenie pôžičiek obraz nezmenili.

Hroziaci úpadok: čas na záchranu

Firme hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že sa v priebehu 12 kalendárnych mesiacov stane platobne neschopnou (§ 4 ods. 2 ZKR). Povinnosť podať návrh na konkurz v tejto fáze ešte nevzniká. Zákon však ukladá firme povinnosť predchádzať úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie (§ 4 ods. 3 ZKR).

Hroziacu platobnú neschopnosť možno posúdiť podľa projekcie mesačného vývoja medzery krytia na najbližších 12 mesiacov. Vyhláška č. 197/2022 Z. z. pripúšťa aj zjednodušený formulár takejto projekcie, ktorý Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo na svojom webe (§ 4 vyhlášky). V tejto fáze môže firma využiť verejnú alebo neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku.

Obchodný zákonník k tomu pridáva pravidlá o spoločnosti v kríze. V kríze je napríklad s. r. o. alebo akciová spoločnosť, ktorá je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, a tiež vtedy, ak pomer jej vlastného imania a záväzkov klesne pod 8 ku 100 (§ 67a ObZ). Pôžičku, ktorú firme v kríze poskytol napríklad konateľ alebo spoločník s podielom aspoň 5 %, firma nesmie vrátiť, kým je v kríze (§ 67c a § 67f ods. 1 ObZ). Ak ju vráti, konatelia, ktorí boli v tom čase vo funkcii, ručia za jej vrátenie spoločne a nerozdielne (§ 67f ods. 2 ObZ).

Kedy začína plynúť 30-dňová lehota na návrh na konkurz

Firma v úpadku je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa o svojom úpadku dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť. Túto povinnosť má v mene firmy aj každý konateľ (§ 11 ods. 2 ZKR). Povinnosť sa týka len právnických osôb, teda nie živnostníkov.

Rozhodujúce nie je len to, kedy konateľ o úpadku naozaj vedel. Lehota plynie aj od chvíle, keď by si úpadok všimol konateľ, ktorý sleduje účtovníctvo, splatnosť faktúr a stav účtov tak, ako sa od neho očakáva. Kedy presne táto chvíľa nastala, je podľa Najvyššieho súdu SR skutková otázka, ktorú posudzujú súdy v konkrétnej veci (uznesenie z 20. októbra 2025, sp. zn. 3ObdoK/5/2024). V spore, o ktorom Najvyšší súd rozhodoval, správca tvrdil, že konateľ sa o predlžení mohol dozvedieť najneskôr v deň, keď bola zostavená účtovná závierka so záporným vlastným imaním.

Konateľa neospravedlní, ak len čaká na riadnu účtovnú závierku. V spore, ktorý posudzoval Najvyšší súd SR, súdy uviedli, že konateľ sa mohol o predlžení dozvedieť najneskôr v deň zostavenia závierky za predchádzajúci rok, a ak mal pochybnosti, mal dať zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Lehota mu tak uplynula 30 dní po zostavení závierky, hoci návrh podal až o vyše pol roka neskôr. Najvyšší súd ich odôvodnenie v tejto časti považoval za dostatočné (uznesenie z 28. novembra 2024, sp. zn. 2Obdo/50/2023).

Zmeškaním lehoty sa povinnosť nekončí. Najvyšší súd SR v uznesení z 30. januára 2025, sp. zn. 5Obdo/12/2024, uviedol, že povinnosť podať návrh po uplynutí 30 dní nezaniká a trvá bez obmedzenia počas celého obdobia, kým firma zostáva v úpadku. Konateľ, ktorý lehotu zmeškal, by preto mal návrh podať bez ďalšieho odkladu.

Ak má firma viacerých konateľov, povinnosť má každý z nich. Konateľa neochráni ani uznesenie valného zhromaždenia, ktoré mu zakáže návrh podať. Obchodný zákonník pri povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu výslovne vylučuje, aby sa konateľ zbavil zodpovednosti odkazom na pokyn valného zhromaždenia (§ 135a ods. 3 ObZ).

Návrh sa podáva elektronicky na predpísanom formulári do elektronickej schránky súdu (§ 12 ods. 1 ZKR). Navrhovateľ musí ešte pred podaním zaplatiť na účet súdu preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu (§ 13 ods. 1 ZKR), ktorý je 1 500 eur (§ 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z.). Ak firma nemá ani na preddavok, treba to riešiť hneď na začiatku lehoty.

Dôležitá je aj účtovná závierka. Ak firma najneskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu neplní povinnosť ukladať účtovné závierky do zbierky listín podľa § 40 ods. 2 až 5 ObZ, zákon predpokladá, že konateľ návrh včas nepodal, a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa nemôže zbaviť (§ 74 ods. 7 ZKR).

Čo konateľ nesmie robiť, keď je firma v úpadku

Od chvíle, keď sa firma o úpadku dozvedela alebo sa pri odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, nesmie zaplatiť žiadnemu veriteľovi viac, než by na neho pripadlo v konkurze (§ 3 ods. 4 ZKR). Výnimkou sú platby nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku voči nespriazneným osobám a úpadok, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veritelia s rovnakými právami majú mať rovnaké postavenie a zvýhodňovanie niektorých z nich je neprípustné (§ 6 ZKR).

Najvyšší súd SR to v rozsudku zo 16. augusta 2012 (sp. zn. 6 Tdo 62/2011) vyjadril jednoducho. Firma, ktorá nemá dosť peňazí na všetky splatné záväzky, musí uspokojovať všetkých veriteľov pomerne a rovnomerne, teda zamestnancov, daňový úrad, poisťovne aj obchodných partnerov. Ak to nedokáže, musí prispôsobiť hospodárenie alebo podnikanie ukončiť.

Ak firma napriek tomu zaplatí vybraným veriteľom alebo vráti pôžičku spoločníkovi, správca môže po vyhlásení konkurzu takej platbe odporovať. Zvýhodňujúcim úkonom urobeným počas úpadku možno odporovať, ak boli urobené v poslednom roku pred začatím konkurzného konania. Pri spriaznených osobách, ako sú konateľ, spoločník s kvalifikovanou účasťou alebo ich blízke osoby, sa lehota predlžuje na tri roky (§ 59 a § 9 ZKR). Úkonom urobeným v úmysle ukrátiť veriteľov, o ktorom druhá strana vedela alebo musela vedieť, možno odporovať až päť rokov dozadu (§ 60 ZKR).

Čo konateľovi hrozí, ak návrh na konkurz nepodá včas

Zmluvná pokuta 12 500 eur

Zákon ustanovuje, že pre prípad oneskoreného podania návrhu sa medzi firmou a konateľom dojednala zmluvná pokuta vo výške polovice najnižšieho základného imania akciovej spoločnosti (§ 11 ods. 2 ZKR). Keďže základné imanie akciovej spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur (§ 162 ods. 3 ObZ), pokuta je 12 500 eur. Platí bez ohľadu na to, či ju konateľ s firmou niekedy dohodol, a nemožno ju vylúčiť zmluvou ani spoločenskou zmluvou.

Po vyhlásení konkurzu správca vyzve konateľov, pri ktorých má za to, že pokutu majú zaplatiť, aby ju v lehote najmenej 15 dní uhradili do všeobecnej podstaty alebo preukázali, že im povinnosť nevznikla. Ak to neurobia, správca podá žalobu (§ 74a ods. 1 a 2 ZKR). Súd pokutu uloží, ak konateľ nepreukáže, že mu povinnosť nevznikla, a znížiť ju nemôže (§ 74a ods. 4 ZKR).

V nedávnych sporoch však súdy trvali na tom, aby správca najprv tvrdil a preukázal, kedy firma upadla a kedy konateľovi vznikla povinnosť podať návrh. Až potom je na konateľovi, aby preukázal dôvod, pre ktorý sa pokuty zbavuje. Krajský súd v Banskej Bystrici takto potvrdil zamietnutie žaloby správcu, ktorý sa opieral najmä o dve exekúcie proti firme a o vyjadrenia konateľov, a Najvyšší súd SR dovolanie správcu odmietol (uznesenie z 24. marca 2026, sp. zn. 5ObdoK/1/2026). Otázku rozloženia dôkazného bremena však Najvyšší súd vecne nerozhodol a správca sa v dovolaní odvolával na rozhodnutia iných súdov, ktoré bremeno kládli na konateľa. Rozloženiu dôkazného bremena sa bližšie venujeme v článku o žalobe na konateľa o náhradu škody.

Premlčacia doba začína plynúť až vyhlásením konkurzu. Firma sa nároku nemôže vzdať, uzavrieť o ňom dohodu o urovnaní ani ho započítať. Pokuta nevylučuje ani nárok na náhradu škody, ktorá ju presahuje (§ 11 ods. 2 ZKR). Ak mala firma troch konateľov, správca môže pokutu žiadať od každého z nich, od každého však len raz.

Pokuta v malom konkurze

Malý konkurz je zjednodušený konkurz pre menšie firmy, ktorý môže na svoj majetok navrhnúť len samotná firma. Podmienkou je okrem iného, že podľa posledných piatich účtovných závierok nemala záväzky ani majetok nad 1 000 000 eur, má uložené účtovné závierky a jej konateľ nepôsobí ako štatutár vo viac ako desiatich firmách (§ 106c ods. 1 ZKR). Preddavok na náklady malého konkurzu je 500 eur (§ 8 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.).

V malom konkurze sa zmluvná pokuta 12 500 eur nepoužije (§ 106k ods. 5 ZKR). Ak však firma pred malým konkurzom vykazovala záporné vlastné imanie a po jeho zrušení zostanú neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov vyššie ako 50 000 eur, súd uloží konateľovi, ktorý bol vo funkcii ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 do 10 000 eur. Prihliada pritom na to, ako dlho firma vykazovala záporné vlastné imanie (§ 106k ods. 1 a 2 ZKR). Zodpovednosť konateľa za škodu veriteľom tým nie je dotknutá (§ 106k ods. 3 ZKR). Ak prihlásený veriteľ do šiestich mesiacov zloží preddavok a navrhne to, súd malý konkurz zmení na bežný konkurz (§ 106j ZKR) a zákon v takom prípade s nárokom na zmluvnú pokutu počíta (§ 11 ods. 2 ZKR).

Náhrada škody veriteľom aj firme

Konateľ zodpovedá veriteľom firmy za škodu, ktorú im spôsobil tým, že návrh na konkurz nepodal včas (§ 11a ods. 1 ZKR). Zákon veriteľom pomáha dvoma domnienkami. Ak konkurz nebol pre nedostatok majetku vôbec vyhlásený, bol z tohto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia proti firme skončila pre nedostatok majetku, predpokladá sa, že návrh nebol podaný včas (§ 11a ods. 2 ZKR). Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že škodou je tá časť pohľadávky veriteľa, ktorá zostala nezaplatená (§ 11a ods. 3 ZKR).

Ako to vyzerá v praxi, ukazuje spor, v ktorom jediný konateľ s. r. o. priznal, že firma už v roku 2016 nemala z čoho zaplatiť objednaný tovar, a návrh na konkurz nepodal. Na obranu uviedol, že firma ani on nemali peniaze na podanie návrhu. Exekúcia proti firme bola zastavená pre nedostatok majetku a súdy mu uložili nahradiť dodávateľovi nezaplatenú pohľadávku 1 784,03 eur s príslušenstvom. Najvyšší súd SR jeho dovolanie odmietol (uznesenie z 30. januára 2025, sp. zn. 5Obdo/12/2024).

Domnienka o výške škody je však vyvrátiteľná. Najvyšší súd SR v uznesení z 28. novembra 2024, sp. zn. 2Obdo/50/2023, uviedol, že výška škody sa určuje podľa toho, koľko by veriteľ v konkurze získal, keby konateľ podal návrh včas. Ak konateľ tvrdí, že veriteľ by ani pri včasnom návrhu nedostal viac alebo by dostal len časť, musí to preukázať a súdy sa jeho námietkou musia zaoberať. Pretože to v tom spore neurobili, Najvyšší súd zrušil rozsudky, ktorými konateľovi uložili zaplatiť 22 678,88 eur. Až keď konateľ opak nepreukáže, platí domnienka a nahrádza celú nezaplatenú časť pohľadávky. Veriteľ pritom nemusí najprv vyčerpať iné možnosti, napríklad sa odvolať proti zastaveniu konkurzu.

Nárok veriteľa sa premlčí najskôr rok po zastavení konkurzného konania, zrušení konkurzu alebo ukončení exekúcie pre nedostatok majetku (§ 11a ods. 4 ZKR). Konateľ sa zodpovednosti zbaví z rovnakých dôvodov ako pri zmluvnej pokute (§ 11a ods. 5 ZKR).

Popri tom konateľ zodpovedá aj samotnej firme za škodu, ktorú jej spôsobil porušením svojich povinností (§ 135a ods. 2 ObZ). Ak veriteľ nemôže dostať zaplatené od firmy, môže tento nárok firmy voči konateľovi uplatniť vo vlastnom mene. Po vyhlásení konkurzu to za veriteľov robí správca (§ 135a ods. 5 ObZ).

Trojročný zákaz pôsobiť ako konateľ

Právoplatný rozsudok, ktorým súd uloží zaplatiť zmluvnú pokutu alebo nahradiť škodu veriteľovi za oneskorený návrh, je zároveň rozhodnutím o vylúčení (§ 74a ods. 6 a § 11a ods. 6 ZKR). Vylúčený človek nesmie tri roky od právoplatnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti či družstve a nesmie byť ani prokuristom (§ 13a ods. 1 ObZ). Právoplatnosťou rozhodnutia prestáva byť konateľom vo všetkých firmách naraz (§ 13a ods. 3 ObZ). Kto by napriek tomu za firmu konal, ručí veriteľom, voči ktorým takto konal, za záväzky firmy (§ 13a ods. 5 ObZ).

Trestný čin marenia konkurzného konania a zvýhodňovania veriteľa

Trestný zákon postihuje toho, kto marí konkurzné konanie tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Hrozí mu odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak spôsobí väčšiu škodu, teda škodu nad 20 000 eur, alebo čin spácha z osobitného motívu či závažnejším spôsobom konania, hrozia dva až osem rokov (§ 242 a § 125 ods. 1 Trestného zákona).

Konateľ firmy, ktorá nie je schopná plniť splatné záväzky a zvýhodní niektorého veriteľa na úkor ostatných, sa môže dopustiť zvýhodňovania veriteľa. Základná sadzba je až jeden rok, pri väčšej škode až dva roky a pri škode veľkého rozsahu, teda nad 650 000 eur, jeden až päť rokov (§ 240 Trestného zákona). O trestnej rovine daňových dlhov píšeme bližšie v článku Dlh na DPH a trestný čin konateľa.

Najvyšší súd v rozsudku 6 Tdo 62/2011 zdôraznil, že pri oboch trestných činoch sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zároveň uviedol, že zvýhodňovania veriteľa sa páchateľ nedopustí, ak ostatní veritelia majú možnosť uspokojiť sa zo zostávajúceho majetku dlžníka. Ak sa konateľ trestného činu dopustil v súvislosti s výkonom funkcie, súd mu môže uložiť aj zákaz činnosti na jeden až desať rokov (§ 61 ods. 2 Trestného zákona).

Kedy sa konateľ pokuty a náhrady škody zbaví

Zákon pozná tri dôvody, pre ktoré sa konateľ zbaví zmluvnej pokuty (§ 74a ods. 5 ZKR). Rovnaké dôvody platia aj pri náhrade škody veriteľom (§ 11a ods. 5 ZKR):

• Konal s odbornou starostlivosťou. Zákon ako príklad uvádza konateľa, ktorý nemohol návrh podať pre nedostatok súčinnosti ostatných konateľov, a preto bez zbytočného odkladu uložil do zbierky listín oznámenie, že firma je v úpadku.
• Prišiel do firmy, aby úpadok prekonal. Ide o konateľa vymenovaného počas úpadku s cieľom prekonať ho, ktorý podal návrh bez zbytočného odkladu po tom, ako zistil, že prijaté opatrenia nepomôžu.
• Nasmeroval firmu do reštrukturalizácie. V 30-dňovej lehote poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, ktorú súd povolil.

Ako to vyzerá v praxi, ukazuje konkurz jednej košickej s. r. o. Jej účtovná závierka za rok 2013 vykazovala záporné vlastné imanie 80 943 eur. Návrh na konkurz podala firma až vo februári 2016 a správca žaloval konateľov o zmluvnú pokutu po 12 500 eur. Súdy žaloby zamietli.

Konatelia podľa súdov konali s odbornou starostlivosťou. Záporné vlastné imanie sa im podarilo v roku 2014 znížiť na 278 eur, firma mala dostatok zákaziek, riadne pracovala, odberatelia jej faktúry platili a spoločníci ju financovali z vlastných peňazí. Krajský súd v Košiciach dodal, že správca nemôže ustanovenie o zmluvnej pokute uplatňovať mechanicky a musí skúmať, ako konateľ konal. Najvyšší súd SR dovolania správcu odmietol (uznesenia z 20. februára 2025, sp. zn. 2ObdoK/2/2024, a z 20. októbra 2025, sp. zn. 3ObdoK/5/2024).

Výsledok stál na konkrétnych skutkových zisteniach. Konateľ, ktorý zhoršujúcu sa situáciu len sleduje a nerobí nič, sa na tento prípad odvolávať nemôže.

Čo robiť, keď firma nemá na zaplatenie

• Spočítajte medzeru krytia. Porovnajte splatné záväzky s peniazmi a pohľadávkami, ktoré reálne prídu do 30 dní. Ak je rozdiel vyšší ako desatina záväzkov a do 60 dní neklesne, domnienka platobnej schopnosti neplatí.
• Pozrite sa na účtovníctvo, nielen na účet. Záporné vlastné imanie je signál možného predlženia. Overte, či by obraz nezmenil znalecký posudok alebo podriadenie pôžičiek spoločníkov.
• Rokujte s veriteľmi písomne. Záväzky, o ktorých splatnosti rokujete a veriteľ vám svoj záujem rokovať písomne potvrdil, sa do medzery krytia nezapočítavajú.
• Neplaťte prednostne sebe ani spriazneným osobám. Vrátenie pôžičky spoločníkovi alebo platba spriaznenej firme v kríze sa po vyhlásení konkurzu môže vracať a konateľ za ňu môže ručiť.
• Majte uložené účtovné závierky. Neuložená závierka v zbierke listín pripraví konateľa o možnosť zbaviť sa zmluvnej pokuty a firmu o možnosť malého konkurzu.
• Rozhodnutia a ich dôvody zapisujte. Zápisnice, finančné plány a komunikácia s bankou či veriteľmi sú dôkazom, že ste konali s odbornou starostlivosťou.
• Ak sa úpadok nedá odvrátiť, konajte do 30 dní. Ak má firma šancu, zvážte reštrukturalizáciu, o ktorú treba požiadať v tej istej 30-dňovej lehote. Pri menšej firme preverte podmienky malého konkurzu. Ak sa ostatní konatelia k návrhu nepridajú, uložte do zbierky listín oznámenie o úpadku.
• Ak ste lehotu zmeškali, podajte návrh aj tak. Povinnosť trvá počas celého úpadku, preto každý ďalší deň bez návrhu riziko zvyšuje.