Augustové počasie je poriadne slnečné. Aby ste boli v obraze aj počas horúcich dní pri vode, prinášame Vám aktuálne informácie a zaujímavosti v augustových Právnych správach a radách.
Zákon o štátnej podpore nájomného bývania
Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon). Ako uvádza dôvodová správa k Zákonu, jeho cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.
Záujemcovia o štátom podporované bývanie budú musieť spĺňať množstvo kritérií – nesmú byť v zozname daňových dlžníkov, nesmú mať nedoplatky na poistnom na sociálne a zdravotné poistenie a nesmú byť vedení ako povinní v registri exekúcii. Ďalšie kritériá budú stanovené vládou, a to vo vzťahu k vybraným skupinám osôb, profesiám, vekovým a príjmovým skupinám a vybraným skupinám v osobitnom sociálnom postavení.
Záujemca získa status nájomcu uzatvorením nájomnej zmluvy. Nájomné zmluvy budú môcť byť uzatvorené na dobu určitú aj na dobu neurčitú, spravidla na jeden rok s možnosťou opakovaného predĺženia.
Maximálnu výšku nájomného stanoví vláda nariadením, pričom jeho výška môže byť stanovená odlišne v závislosti od regiónu a iných premenných. Nájomné sa bude každoročne zvyšovať o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom roku. Výška nájomného bude stanovená bez úhrad za plnenia poskytovaní s užívaním bytu a nákladov na prevádzku, údržby a opravy bytového domu.
Zákon zároveň novelizoval aj Zákonník práce, do ktorého sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2023 vkladá nový § 152a upravujúci príspevok zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie.
Zamestnávateľ bude môcť poskytnúť zamestnancovi, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania, príspevok v sume najviac 4,00 EUR na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však v sume 360,00 EUR za kalendárny mesiac. V prípade zamestnancov s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. V prípade, ak bude mať zamestnanec viac pracovných pomerov, bude môcť požiadať o poskytnutie príspevku iba u jedného z nich.
Spor o logo s okrídleným šípom končí, Škoda Group predala svoje práva Škoda Auto zo skupiny Volkswagen
Prevodom práv k ochranným známkam tak končia dlhoročné spory medzi mladoboleslavskou automobilkou Škoda Auto a strojárňami Škoda Group. Definitívne sa tým vyrieši problém súbežného užívania známky strojárenskou spoločnosťou z Plzne - Škoda Group a výrobcom osobných automobilov Škoda Auto z Mladej Boleslavy. Spoločnosť Škoda Auto vlastnila ochrannú známku a logo Škoda pre automobily a s ním súvisiace tovary a služby, pričom však väčšina historických práv zostala v majetku Škody Group. Azda každému známe logo s okrídleným šípom si Škoda Group nechala zaregistrovať ako ochrannú známku v novembri 1923 a v roku 1937 k nemu pripojila text Škoda. Škoda Auto začala používať značku škoda od roku 1925, čím prišlo k súbežnému užívaniu.
Automobilka vďaka tomuto prevodu počíta s významným rozšírením svojich doterajších vlastníckych práv a chce upevniť pozíciu svojej značky.
Zmluvné strany sa zároveň dohodli na tom, že nezverejnia finančné podrobnosti o prevode práv a získané peniaze prispejú okrem zníženia zadlženia Škoda Group aj k vývoju nových inovatívnych produktov a tým aj k vytváraniu nových pracovných miest.
Stratili ste dokument s osobnými údajmi zamestnanca či zákazníka? Vyhnite sa pokute!
Úrad pre ochranu osobných údajov v Poľsku rozhodol o uložení pokuty vo výške približne 3,500 € poľskej spoločnosti za porušenie ochrany osobných údajov. Poľská spoločnosť ako zamestnávateľ stratila dokumenty, konkrétne pracovnú zmluvu, ktorá obsahovala osobné údaje jedného zo zamestnancov. Spoločnosť sa rozhodla neinformovať dozornú autoritu o tejto skutočnosti, keďže ju nepovažovali za riziko pre práva a slobody dotknutej osoby.
K porušeniu ochrany osobných údajov však došlo aj napriek tomu, že dotknutý zamestnanec bol o skutku informovaný a neplánoval vzniesť akékoľvek obvinenie. Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) totiž ustanovuje subjektu spracovávajúcemu osobné údaje povinnosť najneskôr do 72 hodín oznámiť dozornému úradu akékoľvek porušenie ich ochrany s výnimkou prípadov, keď nie je pravdepodobné, že toto porušenie povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb. V tomto prípade však k porušeniu došlo, aj keď sa spoločnosť mylne domnievala o opaku.
Z uvedeného vyplýva, že je lepšie úrady o podobných skutočnostiach informovať a vyhnúť sa tak potenciálnej hrozbe trestu za neplnenie povinností podľa nariadenia o GDPR. Nikdy totiž neviete, kto stratený dokument nájde.
Uzatvorenie zmluvy o ubytovaní prostredníctvom Booking.com
Súdny dvor Európskej únie vo veci C-249/21 vydal rozsudok, v ktorom sa zaoberal tým, či stlačením tlačidla „Dokončiť rezerváciu“ dochádza k uzatvoreniu zmluvy o ubytovaní.
Podstatou sporu bolo to, že spotrebiteľ si prostredníctvom webovej stránky Booking.com prenajal hotelové izby v jednom z nemeckých miest. Za účelom rezervácie izieb klikol na tlačidlo „Rezervujem“, doplnil osobné údaje hostí a následne klikol na tlačidlo „Dokončiť rezerváciu“.
Ani tento spotrebiteľ ani osoby, ktoré mali pricestovať s ním, sa však do hotela nedostavili. Hotel preto v súlade s jeho všeobecnými podmienkami spotrebiteľovi vyúčtoval poplatok za zrušenie rezervácie vo výške 2.240,00 EUR. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ tento poplatok nezaplatil, hotel sa obrátil na príslušný súd, pričom v rámci svojej argumentácie uviedol, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o ubytovaní. Vnútroštátny súd mal však pochybnosti, či slovné spojenie „Dokončiť rezerváciu“ v spotrebiteľovi evokuje to, že stlačením tohto tlačidla prijíma záväznú povinnosť platby.
Z toho dôvodu sa vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, a to či je možné vykladať pojem „Dokončiť rezerváciu“ rovnako ako pojem „objednávka s povinnosťou platby“. Súdny dvor Európskej únie dospel k tomu, že spotrebiteľa je potrebné výslovne upozorniť na jeho povinnosť platby a slovné spojenie „Dokončiť rezerváciu“ nie je dostatočné. Spotrebiteľ je pre tieto prípady ako slabšia strana chránený a práve v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie nemá povinnosť za objednávku hotelovej izby zaplatiť.
Poskytovatelia ubytovania sú povinní zabezpečiť jednoznačnú a presnú formuláciu, z ktorej bude zrejmé, že spotrebiteľ kliknutím na príslušné tlačidlo prijíma svoju povinnosť vykonať platbu.