Marcové Právne správy a rady vám prinášajú tieto aktuality. Zaujímavý prípad odstúpenia zamestnávateľa od konkurenčnej doložky v Českej republike a jeho právne rozuzlenie, aktuálne rokovania v parlamente o novele spotrebiteľskej regulácie, ako sa slovenských podnikateľov dotkne GDPR v Dubaji a na záver niečo o licenciách. Nepremeškajte prvé jarné slnečné lúče slnka a prvé jarné Právne správy a rady.
Odstúpenie zamestnávateľa od konkurenčnej doložky
Zachytili ste prelomové rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky týkajúce sa možnosti zamestnávateľa odstúpiť od konkurenčnej doložky bez udania dôvodu? Či takéto konanie zakladá automatickú neplatnosť pracovnej zmluvy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu, súčasťou ktorej bola aj konkurenčná doložka. Zamestnanec sa na základe konkurenčnej doložky zaviazal zdržať sa po dobu 6 mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru zárobkovej činnosti, ktorá by bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa alebo by voči nemu mala súťažnú povahu, a to pod sankciou zmluvnej pokuty. Zamestnávateľ sa zaviazal zamestnancovi uhradiť ½ priemerného mesačného platu, a to za každý mesiac plnenia povinnosti zdržať sa konkurenčného konania. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom bolo dohodnuté, že zamestnávateľ môže od konkurenčnej doložky odstúpiť kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru aj bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec zamestnávateľovi doručil výpoveď z pracovného pomeru. Pár dní pred skončením pracovného pomeru však zamestnávateľ odstúpil od konkurenčnej doložky, a to bez uvedenia dôvodu.
Vo veci konajúci okresný a krajský súd sa stotožnili s názorom Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého riadne vymedzený dôvod odstúpenia musí byť súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu, a teda aj konkurenčnej doložky. Možnosť zamestnávateľa odstúpiť od konkurenčnej doložky bez uvedenia dôvodu by teda bola zvýhodnením zamestnávateľa na úkor zamestnanca a preto ide o neplatné odstúpenie od konkurenčnej doložky.
Ústavný súd Českej republiky sa preto vo svojom náleze zo dňa 21. mája 2021, sp. zn.: II. ÚS 1889/19 zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od konkurenčnej doložky bez uvedenia dôvodu. Uviedol, že primárnym zmyslom a funkciou konkurenčnej doložky je ochrana záujmov a práv zamestnávateľa, a to napriek tomu, že ide o synalagmatický právny vzťah. Túto skutočnosť je preto nutné zohľadniť pri posudzovaní ústavnej konformity odstúpenia zamestnávateľa od konkurenčnej doložky aj bez uvedenia dôvodu.
Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že zamestnávateľ a zamestnanec si výslovne dohodli možnosť odstúpenia zamestnávateľa od konkurenčnej doložky bez uvedenia dôvodu. Neprípustnosť tejto dohody však nevyplýva ani zo zákona a ani z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Je nutné taktiež poukázať aj na zmluvnú autonómiu vôle a slobody, obsahom ktorej nie je iba možnosť dohodnúť si podmienky vzniku záväzkov, ale aj podmienky ich zániku. Z toho dôvodu by pri súčasnej aplikácii § 310 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 2001 Občianskeho zákonníka mali byť podmienky odstúpenia od konkurenčnej doložky dohodnuté priamo v uzatvorenej konkurenčnej doložke. V rámci limitov vyššie citovaných zákonných ustanovení by si preto zamestnávateľ a zamestnanec mali voľne upraviť vzájomné práva a povinnosti. Všeobecné súdy sú potom povinné uprednostniť taký výklad, ktorý by nezakladal neplatnosť vzájomne dohodnutých práv a povinností.
Ústavnému súdu Českej republiky sa nemožnosť odstúpenia zamestnávateľa od konkurenčnej doložky v priebehu trvania pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu javí ako excesívna, iracionálna a porušujúca ústavne garantované práva zamestnávateľa. Odmietol názor Najvyššieho súdu, že plošný zákaz zmluvných dojednaní oprávňujúcich zamestnávateľa odstúpiť od konkurenčnej doložky je nutný, inak by zamestnávateľ mohol od konkurenčnej doložky pokojne odstúpiť aj v posledný deň trvania pracovného pomeru a zasiahnuť tak do legitímnych očakávaní zamestnanca a poškodiť ho. Tento názor je ústavne nekonformný.
Ústavný súd Českej republiky sa preto stotožňuje s názorom všeobecných súdov, že z ústavného hľadiska je ťažko akceptovateľná ničím neobmedzená možnosť zamestnávateľa odstúpiť od konkurenčnej doložky, nakoľko sloboda zamestnávateľa končí tam, kde začínajú základné práva a legitímne záujmy zamestnanca. K tomu však dodáva, že možnosť odstúpenia bez uvedenia dôvodu musí byť v rámci súdneho konania zisťovaná a preukázaná s ohľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu. Touto okolnosťou môže byť napríklad čas, kedy zamestnávateľ od konkurenčnej doložky odstúpil, dôvody odstúpenia zamestnávateľa od konkurenčnej doložky, ku ktorému došlo tesne pred skončením pracovného pomeru (ako v prejednávanom prípade) a dôvody, prečo tak neurobil skôr, prípadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zamestnávateľ konal svojvoľne alebo zneužil svoje právo odstúpiť od konkurenčnej doložky.
Záverom teda možno zhrnúť, že pri zohľadnení všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu nie je vylúčená možnosť zamestnávateľa odstúpiť od platne dohodnutej konkurenčnej doložky aj bez uvedenia dôvodu.
Predávate tovary či ponúkate služby spotrebiteľom? Čakajte zmeny.
Aktuálne sa v parlamente rokuje o novele spotrebiteľskej regulácie. Medzi hlavné zmeny, ktoré sa dotknú podnikateľov, ktorí svoje aktivity (či už predaj tovarov alebo poskytovanie služieb) smerujú voči spotrebiteľom, patrí napríklad zavedenie požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov. Spotrebiteľov budete po novom musieť informovať aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online priestore a ich vzájomnom význame. Medzi klamlivé obchodné praktiky sa onedlho bude zaraďovať aj marketing dvojitej kvality. Zároveň sa však zavádza výnimka, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú. A to v prípade, že odlišné zloženie alebo vlastnosti tovaru sú zapríčinené objektívnymi alebo zákonnými dôvodmi.
Ďalšou novinkou v podobe pravidiel týkajúcich sa znižovania cien produktov sa má zabrániť cenovej manipulácii v podobe zavádzania o výške skutočnej zľavy. Podnikatelia budú v neposlednom rade podľa všetkého musieť pristúpiť aj k aktualizácii všeobecných obchodných podmienok – týmto budú reagovať na novú úpravu ich informačnej povinnosti.
O platných pravidlách Vás budeme informovať akonáhle budú tieto schválené parlamentom.
Nové pravidlá ochrany osobných údajov v Dubaji – aké sú a koho by to malo zaujímať?
Dubaj začiatkom nového roka prijal nový federálny zákon, ktorý upravuje pravidlá pre ochranu osobných údajov fyzických osôb – pre nás regulácia známa pod ustálenou skratkou „GDPR“.
GDPR ako európske nariadenie predstavuje záväzný právny akt na území členských štátov EÚ, to znamená aj Slovenska. Aj napriek tomu možno vnímať jeho cezhraničný charakter, keďže má primárne chrániť fyzické osoby v Európskej únii – ak teda máte obchodnú spoločnosť so sídlom mimo členských štátov ale napríklad cez svoju webovú stránku cielite ponuku služieb na spotrebiteľov z EÚ, musíte byť „GDPR compliant“.
V podobnom duchu sa nesú pravidlá týkajúce sa nového zákona v Dubaji. Táto krajina je v poslednej dobe lákavá najmä kvôli aktuálnej regulácii kryptomien, vďaka čomu si ju vyberajú ako centrum obchodných aktivít aj mnohí Slováci. Ak ste sa tiež rozhodli podnikať v Dubaji prostredníctvom dubajskej spoločnosti alebo mierite ponuku svojich produktov na dubajský trh cez vašu slovenskú s.r.o., bude sa na vás vzťahovať ich nový federálny zákon o ochrane osobných údajov.
Nemusíte sa obávať, rozdiel medzi našim európskym GDPR a dubajským zákonom nie je markantný, odlišnosti sa však nájdu. Napríklad, ak sa rozhodnete v Dubaji spracúvať osobné údaje opierajúc sa o váš oprávnený záujem (jeden zo zákonných právnych základov v zmysle GDPR), riskujete pokutu.
Pre úspešné podnikanie aj za hranicami EÚ preto netreba podceňovať ostražitosť a prípravu v každom smere.
Krátko a efektívne o licenciách
Licencia predstavuje oprávnenie, ktoré udeľuje autor nadobúdateľovi na použitie jeho diela. Obsahuje predovšetkým spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje a odmenu.
V praxi sa však stretávame s problematikou nakladania s licenciami.
Jedným zo spôsobov, ktorými môžeme nakladať s licenciou je postúpiť ju, tzv. cesia. V tomto prípade môžeme hovoriť o obchodovaní s licenciou, nakoľko sa mení osoba nadobúdateľa. Na to, aby mohlo prísť k postúpeniu licencie, je potrebné mať predchádzajúci súhlas autora. Postúpenie je treba urobiť v písomnej forme, ak bola aj licenčná zmluva uzatvorená písomne.
Prechod licencie sa líši v prípade právnickej a fyzickej osoby. V prípade právnickej osoby dochádza k prechodu licencie zánikom právnickej osoby, pričom treba dávať pozor, či zánik právnickej osoby nastal s právnym nástupcom alebo bez právneho nástupcu. Práva a povinnosti vyplývajúce z licenčnej zmluvy prechádzajú na jej právneho nástupcu, avšak licenčná zmluva môže takýto prechod na právneho nástupcu vylúčiť, v prípade ak právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, licencia zanikne zo zákona.
Pri fyzickej osobe dochádza k prechodu práv v prípade smrti fyzickej osoby. Práva a povinnosti plynúce z licenčnej zmluvy prechádzajú na dedičov, ale podobne ako pri právnických osobách môže licenčná zmluva vylúčiť takýto prechod. Ak niet právneho nástupcu, licencia zaniká.
V prípade, že chceme s licenciou nakladať, zákon pozná dve možnosti, a to udelenie sublicencie a prevod licencie. Najdôležitejším rozdielom medzi udelením sublicencie a prevodom licencie je to, že v prípade udelenia sublicencie má nadobúdateľ licencie naďalej právo používať dielo, na druhej strane pri prevode licencie právo na používanie stráca, pretože prevodom licencie rozumieme prevod práva nositeľa na nadobúdateľa, pričom nositeľ o svoje právo prichádza. K prevodu môže prísť napríklad pri predaji práva.