Vytvárate a sprístupňujete v rámci svojej činnosti databázu a zaujíma vás jej ochrana? V tomto článku sa venujeme pojmovým znakom databázy a jej právnej ochrane v prípade, ak ide o tvorivú autorskú databázu alebo databázu sui genereis (tzv. netvorivú databázu).
- Právna úprava databázy podľa Autorského zákona
Právna úprava databázy, ako ju v rámci nášho právneho poriadku, resp. zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“) poznáme, je výsledkom implementácie smernice Rady a Európskehoparlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (ďalej len „Smernica“). Podľa ust. § 130 Autorského zákona je databázou súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia. Ide pritom o univerzálnu definíciu pre
- tzv. tvorivú (autorskú) databázu, ku ktorej sa viaže autorské právo a jeho nositeľom je iba autor - fyzická osoba
- tzv. netvorivú (neautorskú) databázu, ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze, t. j. právo sui generis, ktorého nositeľom môže byť okrem fyzickej osoby autora aj právnická osoba.
- Autorská databáza
Právna ochrana autorskej databázy je zrejmá z ust. § 131 Autorského zákona, pričom ak je spôsob výberu alebo usporiadania obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vzťahuje sa na túto databázu druhá časť Autorského zákona, t. j. ustanovenia § 3 a nasl. o Autorskom práve. Autorským zákonom, v prípade autorskej databázy, je poskytnutá ochrana štruktúre databázy, nie jej obsahu. Predmetné ustanovenie § 131 Autorského zákona taktiež demonštratívne vymedzuje databázu ako zborník, noviny, časopis, encyklopédiu, antológiu, pásmo alebo výstavu.
Vlastná tvorivá duševná činnosť je teda jediným kritériom na vznik autorskoprávnej ochrany k databázam. Oblasť tvorivosti, náročnosť práce, investícia do vzniku databázy, či iné faktory nie sú relevantné. Súdny dvor EÚ k spojeniu „vlastná tvorivá duševná činnosť autora“ priamo odkázal na kritérium originality, kde napr. v rozsudku C-604/10 Football Dataco priamo uviedol, že kritérium originality je splnené, ak prostredníctvom výberu alebo usporiadania údajov, ktoré obsahuje databáza, jej autor vyjadrí svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých výberov a pridá tak svoj jedinečný charakter, resp. osobný štýl.[1]
- Neautorská databáza a sui generis právo zhotoviteľa databázy
Špecifickú problematiku vo vzťahu k databázam predstavuje sui generis právo zhotoviteľa databázy. Sui generis právo zhotoviteľa databázy je známe aj ako osobitné právo zhotoviteľa databázy a existuje samostatne od autorského práva, ktoré môže chrániť jednotlivé súčasti databázy v prípade, že sú v obsahu databázy istým spôsobom systematicky usporiadané autorské diela. Obsahom databázy môžu byť aj iné materiály, ktoré nespĺňajú náležitosti autorského diela v zmysle ust. § 130 Autorského zákona.[2] Ochrana databázy na základe práva sui generis sa teda vzťahuje na obsah databázy, ak vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu. Iba vtedy má zhotoviteľ databázy výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti, v zmysle ust. § 135 ods. 1 Autorského zákona a nasledovných ustanovení. Zhotoviteľom databázy je fyzická alebo právnická osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy, t. j. vynaložila značné úsilie a finančné prostriedky na spracovanie takejto databázy. Právna ochrana je v tomto prípade časovo ohraničená na dobu 15 rokov odo dňa zhotovenia databázy alebo odo dňa, keď bol umožnený prístup verejnosti k databáze, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala neskôr.
3.1. Výnimky a obmedzenia právnej ochrany neautorskej databázy
Autorský zákon samozrejme ustanovuje výnimky a obmedzenia osobitného práva k databáze, a to v rámci ustanovení § 138 Autorského zákona, ktorými sú:
- databáza, ktorá bola sprístupnená verejnosti, avšak používateľ ju nesmie používať v rozpore s účelom, na ktorý má databáza slúžiť a neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy, pričom sa zároveň nesmie spôsobiť ujma na právach autorov jednotlivých súčastí databázy,
- ak používateľ databázy bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej časti jej obsahu, a to na akýkoľvek účel,
- databáza, ktorá bola sprístupnená verejnosti, ak používateľ, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu podstatnej časti obsahu databázy, ak ide o:
- extrakciu obsahu databázy zhotovenej v neelektronickej podobe
- extrakciu na účely názornej ukážky pri výučbe alebo výskume, ktorý je bez dosahovania priameho alebo nepriameho obchodného prospechu, pričom musí byť označený zhotoviteľ a prameň
- do databázy, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, nezasahuje používateľ databázy, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu podstatnej časti obsahu databázy, ak ide o extrakciu alebo reutilizáciu v nevyhnutnom rozsahu na účel zabezpečenia verejnej bezpečnosti, správneho, trestného, súdneho konania a rokovania NRSR a komunálnych orgánov.
Autorský zákon v rámci ust. § 135 ods. 5 výslovne zakazuje opakovanú a systematickú extrakciu alebo reutilizáciu nepodstatných častí obsahu databázy v rozpore s bežným využitím databázy, ktorá neprimerane zasahuje do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy.
3.2. Kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad ako definičný znak neautorskej databázy v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR
Na základe vyššie uvedenej definície neautorskej databázy je zrejmé, že práve kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad predstavuje jej základný definičný znak a zakladá sui generis ochranu.
Súdny dvor EÚ v rozsudku z 09.11.2004 vo veci C-203/02 The British Horseracing Board Ltd a i., proti William Hill Organisation Ltd, uviedol, že pojem vklad do získania obsahu databázy (v zmysle čl. 7 ods. 1 Smernice) sa má chápať ako označujúci prostriedky použité na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy. Čo sa týka vkladu do overenia obsahu databázy, ten sa má chápať tak, že ide o prostriedky, ktoré sú určené na kontrolu presnosti vyhľadávaných materiálov počas zostavovania databázy, ako aj počas doby jej fungovania, s cieľom zaručiť spoľahlivosť informácií uvedených v databáze. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť prostriedky vynaložené na overovanie pri vytvorení materiálov následne zhromaždených do databázy. Podobne rozhodol Súdny dvor EÚ aj v rozsudku z 09.11.2004 vo veci C-46/02 Fixtures Marketing Ltd. proti Veikkaus Ab.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/78/2007 zo dňa 05.06.2008 uviedol, že za súbor nezávislých diel, teda databázu možno považovať súbor fotografických diel (fotografií), ktorých autorom bol žalobca a ktorých spracovanie – retuš a sken v počte 2000 ks fotografií, si objednal žalobca spracovať pre archívne účely na DVD nosiči. Keďže ide o súbor diel uložených na DVD nosiči, ktoré sú usporiadané a jednotlivé fotografie sú prístupné elektronickými alebo inými prostriedkami, považuje uvedenú vykonanú službu (dielo) za vytvorenie databázy fotografií žalobcu.
- Ochrana práv
Ako je vyššie uvedené, databáza môže byť chránená buď autorským právom k databáze alebo osobitným právom k databáze, prípadne oboma režimami súčasne. Na to, aby bola neautorskej databáze poskytnutá sui generis ochrana, je potrebné splniť viacero kritérií, čo je v praxi spojené so značnými problémami. Splnenie týchto podmienok môže byť v mnohých prípadoch náročnejšie ako splnenie podmienok na autorskoprávnu ochranu v prípade autorských databáz chránených ako autorské dielo[3] podľa Autorského zákona. Z tohto dôvodu sa zhotovitelia neautorskej databázy spoliehajú najmä na príslušnú ochranu v rámci ochrany pred nekalou súťažou, kde si môžu nárokovať nápravu vo forme náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia, pričom pojmy ako kvalitatívne či kvantitatívne podstatnú časť obsahu databázy nie je potrebné preukazovať. Záchranným prístavom pre podnikateľské, ale aj nepodnikateľské subjekty, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži je generálna klauzula § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorej, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. V prípade splnenia podmienok priznania sui generis ochrany sa na zhotoviteľa databázy vzťahuje ochrana podľa Autorského zákona, v zmysle ust. § 58 a nasl. Autorského zákona rovnako ako v prípade autora databázy.
[1] Adamová, Z., Hazucha, B., Autorský zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 871
[2] Surmová, Soňa. AUTORSKÉ A NEAUTORSKÉ DATABÁZY: AKO DOPADLO IMPLEMENTOVANIE SMERNICE EP A RADY 9/96/ES O PRÁVNEJ OCHRANE DATABÁZ V SLOVENSKOM PRÁVNOM PORIADKU?: Miesto, úloha a význam vnútroštátneho práva pri zabezpečovaní plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva a európskeho práva, Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, 2018, s. 446. Online: https://www.upjs.sk/public/media/17624/zbornik_58.pdf
[3] Surmová, Soňa. AUTORSKÉ A NEAUTORSKÉ DATABÁZY: AKO DOPADLO IMPLEMENTOVANIE SMERNICE EP A RADY 9/96/ES O PRÁVNEJ OCHRANE DATABÁZ V SLOVENSKOM PRÁVNOM PORIADKU?: Miesto, úloha a význam vnútroštátneho práva pri zabezpečovaní plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva a európskeho práva, Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, 2018, s. 453. Online: https://www.upjs.sk/public/media/17624/zbornik_58.pdf
