Podstata tichého spoločenstva
Tiché spoločenstvo je formou, prostredníctvom ktorej sa tichý spoločník anonymne podieľa na podnikaní spoločnosti, a to poskytnutím určitého vkladu do spoločnosti. Anonymita tichého spoločníka vyplýva zo skutočnosti, že identita tichého spoločníka sa nezverejňuje v žiadnom verejnom registri (ako je napríklad obchodný register). Identitu tichého spoločníka teda pozná len sama spoločnosť, ktorá s ním uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá je právnym základom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu tichého spoločenstva (prípadne jeho identitu poznajú iní tichí spoločníci). Podstatou tichého spoločenstva a zmluvy o tichom spoločenstve je záväzok tichého spoločníka poskytnúť spoločnosti určitý vklad a podieľať sa s ním na podnikaní spoločnosti a záväzok spoločnosti vyplácať časť zisku vyplývajúcu z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania tichému spoločníkovi.
Tiché spoločenstvo možno chápať taktiež ako formu investície a tichého spoločníka ako investora, ktorý má na základe zmluvy o tichom spoločenstve nárok na vopred určený podiel zo zisku spoločnosti.
Kto môže byť tichým spoločníkom?
Tichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, teda fyzická aj právnická osoba, a to aj bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie.
Spoločnosť môže uzatvoriť aj viac zmlúv o tichom spoločenstve s viacerými tichými spoločníkmi, pričom medzi tichými spoločníkmi navzájom nevzniká žiadny právny vzťah. Zmluvu je možné uzatvoriť aj medzi spoločnosťou a viacerými tichými spoločníkmi ako viacerými zmluvnými stranami súčasne.
Čo môže byť vkladom?
Tichý spoločník môže do spoločnosti vložiť peňažný alebo nepeňažný vklad. Pokiaľ ide o nepeňažný vklad, môže to byť vklad, ktorý má hmotnú podobu ako hnuteľné či nehnuteľné veci. Nehmotným vkladom môže byť napríklad pohľadávka spolu s jej príslušenstvom (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) alebo priemyselné či autorské práva (napr. práva k ochrannej známke). Zákon nestanovuje žiadnu minimálnu alebo maximálnu výšku vkladu tichého spoločníka.
Tichý spoločník počas trvania tichého spoločenstva nemôže žiadať od spoločnosti vrátenie vkladu, ktorý do spoločnosti vložil.
Vznik tichého spoločenstva
Tiché spoločenstvo vzniká uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve, ktorej zákonná úprava sa nachádza v ust. § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy.
Zmluvu vždy uzatvára spoločnosť na strane jednej a tichý spoločník (eventuálne viacerí tichí spoločníci) na strane druhej.
Vzhľadom na to, že právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve nachádzajúca sa v Obchodnom zákonníku má dispozitívnu povahu (s výnimkou ustanovení § 673, § 675 a § 676 ods. 1 a ods. 2, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť), zmluvné strany sa nemusia striktne držať ustanovení zákona a môžu si práva a povinnosti vyplývajúce z tichého spoločenstva upraviť odlišne. Zákonné ustanovenie uvedené v zátvorke vyššie predstavujú základné práva tichého spoločníka, ktoré nie je možné vylúčiť ani upraviť zmluvu v tejto časti iným spôsobom. Ak by aj zmluva o tichom spoločenstve obsahovala odlišnú úpravu, v tejto časti by bola neplatná pre rozpor so zákonom.
Na to, aby bolo možné zmluvu považovať za zmluvu o tichom spoločenstve sa zmluvné strany musia dohodnúť na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú druh a výška vkladu tichého spoločníka a výška podielu tichého spoločníka na zisku.
Práva tichého spoločníka
Tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov, ktoré sa týkajú podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom (napr. faktúry, zmluvy a pod.). Realizáciou tohto práva tichý spoločník v podstate kontroluje napr. podiel na zisku alebo na strate spoločnosti, nakoľko nemá právo spolurozhodovať ako spoločník na valnom zhromaždení.
Tichý spoločník má taktiež právo, aby mu spoločnosť na základe jeho žiadosti poskytla informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania spoločnosti, na ktorom sa tichý spoločník svojím vkladom podieľa.
Spoločnosť je tiež povinná na žiadosť poskytnúť aj kópiu účtovnej závierky, avšak iba v prípade, ak je spoločnosť zo zákona povinná mať túto účtovnú závierku overenú audítorom. Spoločnosť je taktiež povinná poskytnúť aj výročnú správu.
Vyššie uvedené práva tichého spoločníka nemožno zmluvou o tichom spoločenstve obmedziť ani vylúčiť.
Spoločnosť a tichý spoločník si však nad rámec zákona a vyššie uvedeného môžu upraviť aj iné práva, resp. povinnosti tichého spoločníka alebo spoločnosti.
Podiel tichého spoločníka na zisku spoločnosti
Tichý spoločník má nárok na podiel na zisku vo výške dohodnutej v zmluve o tichom spoločenstve.
Na určenie podielu tichého spoločníka na zisku spoločnosti je rozhodujúca ročná účtovná závierka a jeho nárok na podiel na zisku vzniká do 30 dní odo dňa jej vyhotovenia alebo, ak je podnikateľom právnická osoba, do 30 dní od jej schválenia v súlade so stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.
V tomto bode možno badať potenciálne riziko vyplývajúce z ust. § 40 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa jej zostavenia. Pre vylúčenie rizika na strane tichého spoločníka spočívajúceho v pomerne dlhej lehote, v ktorej je právnická osoba povinná zostavenú ročnú účtovnú závierku schváliť, odporúčame postup a lehotu schválenia účtovnej závierky detailne upraviť v zmluve o tichom spoločenstve.
Príslušné ustanovenie zmluvy o tichom spoločenstve by mohlo znieť napr. nasledovne:
„Spoločnosť sa zaväzuje zabezpečiť vyhotovenie riadnej individuálnej ročnej účtovnej závierky spoločnosti najneskôr do 2 mesiacov od začiatku kalendárneho roka nasledujúceho po ukončení kalendárneho roka, za ktorý sa účtovná závierka zostavuje a túto účtovnú závierku schváliť najneskôr do 15 dní odo dňa jej vyhotovenia.“
Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve nedohodli inak, spoločnosť podiel na zisku vypláca tichému spoločníkovi v peniazoch. Tichý spoločník získa podiel na zisku vo výške prislúchajúcej mu podľa podielu na zisku určeného v zmluve o tichom spoločenstve ponížený o zrážkovú daň vo výške 7%. Zrážkovú daň odvedie spoločnosť pred vyplatením podielu na zisku tichému spoločníkovi, ktorý už následne nemá povinnosť platiť z vyplateného podielu na zisku žiadnu ďalšiu daň.
Príklad výpočtu:
Tichému spoločníkovi prislúcha právo na vyplatenie podielu na zisku vo výške 10.000,- EUR.
Zrážková daň v tomto prípade predstavuje sumu 700,- EUR.
Čistý zisk, ktorý bude vyplatený tichému spoločníkovi teda predstavuje sumu 9.300,- EUR.
Treba taktiež dodať, že tichý spoločník nemá zaručené to, že za vklad, ktorý do spoločnosti vložil dostane určitý zisk, keďže nie je možné vopred predpovedať, či spoločnosť zisk dosiahne.
Podiel tichého spoločníka na strate spoločnosti
Ak spoločnosti, do ktorej tichý spoločník vložil svoj vklad vznikne strata, vklad tichého spoločníka sa znižuje o podiel na strate spoločnosti. Tichý spoločník však ďalej nie je povinný zvyšovať už vložený vklad do spoločnosti.
Ak spoločnosť v nasledujúcich rokoch dosiahne zisk, vklad tichého spoločníka, ktorý do spoločnosti vložil sa zvyšuje o podiel na zisku. Nárok na vyplatenie zisku však tichému spoločníkovi vznikne až vtedy, keď dosiahne pôvodnú výšku vkladu, ktorý do spoločnosti vložil.
Táto úprava je dispozitívnou úpravou, čo znamená, že sa zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve môžu dohodnúť inak. Zmluvné strany môžu napríklad úplne vylúčiť podiel tichého spoločníka na strate spoločnosti.
Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že tichý spoločník sa na strate spoločnosti zúčastňuje len do výšky vkladu, ktorý do spoločnosti vložil. V nadväznosti na to je potrebné upozorniť, že v prípade, ak strata spoločnosti dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka v spoločnosti tak jeho účasť na podnikaní spoločnosti zo zákona zaniká. Uvedené platí v prípade, ak sa zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve nedohodli inak.
Ručenie tichého spoločníka
Tichý spoločník v zásade neručí za záväzky spoločnosti, s výnimkou dvoch prípadov. Ide o prípad, ak je meno tichého spoločníka súčasťou obchodného mena spoločnosti, do ktorej vložil svoj vklad a o prípad, ak tichý spoločník tretej osobe, s ktorou spoločnosť rokuje o uzavretí zmluvy vyhlási, že obaja podnikajú spoločne (v prípade, ak by tichý spoločník toto vyhlásenie urobil po uzatvorení danej zmluvy, ručiteľom sa nestane).
Zánik tichého spoločenstva
Obchodný zákonník upravuje zánik tichého spoločníka na podnikaní spoločnosti tak, že jeho účasť na podnikaní zaniká:
- v prípade, ak zmluva o tichom spoločenstve bola uzatvorená na dobu určitú, uplynutím tejto doby (napr. ak zmluva o tichom spoločenstve bola uzatvorená na dobu 1 roka);
- výpoveďou ktorejkoľvek strany, ak bola zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená na dobu neurčitú;
- v prípade, ak podiel tichého spoločníka na vklade dosiahol výšku straty, ktorú spoločnosť dosiahla;
- ukončením podnikania spoločnosti (napr. výmazom spoločnosti z obchodného registra); alebo
- vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetok spoločnosti.
V zmluve o tichom spoločenstve je pri úprave výpovede zmluvy vhodné upraviť výpovednú lehotu. V prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, platí, že zmluvu o tichom spoločenstve možno vypovedať najneskôr 6 mesiacov pred koncom kalendárneho roka.
Nie je vylúčené, aby zmluvné strany ako dôvod zániku zmluvy o tichom spoločenstve upravili aj zánik zmluvy o tichom spoločenstve dohodou zmluvných strán alebo odstúpením ktorejkoľvek zmluvnej strany z dôvodov, ktoré bližšie vymedzia v zmluve.
Po zániku zmluvy o tichom spoločenstve je spoločnosť povinná vrátiť vklad tichému spoločníkovi do 30 dní. Vklad sa pritom tichému spoločníkovi vrátiť zvýšený alebo znížení v závislosti od toho, aký bol výsledok podnikania spoločnosti. Uvedené samozrejme neplatí pri vylúčení podielu tichého spoločníka na strate spoločnosti.
Výhody a riziká tichého spoločenstva
Ako každá forma investovania, resp. participácie na podnikaní obchodnej spoločnosti, tak aj tiché spoločenstvo so sebou prináša mnohé výhody ale aj riziká. Nižšie sa pozrieme na to, čo je možné považovať za výhody a čo za riziká uzatvorenia zmluvy o tichom spoločenstve.
Výhody tichého spoločenstva
Medzi výhody tichého spoločenstva možno bezpochyby zaradiť anonymitu tichého spoločníka. Pokiaľ teda má fyzická alebo právnická osoba záujem na tom, aby jej identita zostala v anonymite, tiché spoločenstvo je pre ňu ideálnym riešením.
Za ďalšiu výhodu možno považovať to, že podiel tichého spoločníka na zisku bude v takej výške, akú si zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve dohodnú. Inými slovami, podiel tichého spoločníka na zisku nemusí zodpovedať hodnote jeho vkladu.
Možnosť vylúčenia podielu tichého spoločníka na strate spoločnosti, ako aj to, že tichý spoločník v zásade neručí za podnikanie spoločnosti tretím osobám možno taktiež označiť za výhodu. V prípade, ak zmluvou o tichom spoločenstve nebol vylúčený podiel tichého spoločníka na strate, tichý spoločník sa na strate spoločnosti bude zúčastňovať maximálne do výšky vkladu, ktorý do nej vložil.
V prípade konkurzu na majetok spoločnosti má tichý spoločník postavenie veriteľa a môže si svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní. Vklad tichého spoločníka sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.
Nevýhody / riziká tichého spoločenstva
Prípadný podiel tichého spoločníka na zisku nie je ničím garantovaný. Tichý spoločník sa podieľa na podnikateľskom riziku spoločnosti, ktorá môže a nemusí dosiahnuť zisk a preto nemá zaručené to, že on sám dosiahne podiel na zisku.
Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak je tichý spoločník povinný znášať podiel na prípadnej strate spoločnosti. Ako veľké negatívum možno vnímať skutočnosť, že v prípade, ak výška straty spoločnosti dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, zaniká jeho účasť na podnikaní spoločnosti. V tejto súvislosti nie je možné vylúčiť prípady úmyselného konania spoločnosti, ktorého výsledkom bude to, že spoločnosť bude v strate.
Tichý spoločník taktiež nemá žiadne hlasovacie práva, ktorými by mohol rozhodovať o záležitostiach spoločnosti tak, ako jej spoločník (napr. právo vymenovať konateľa).
V prípade zániku spoločnosti s likvidáciou nemá tichý spoločník právo na likvidačný zostatok tak, ako spoločník spoločnosti. Tichý spoločník má v tomto prípade iba právo na vrátenie vkladu.
Záverom možno povedať, že v prípade posudzovania vhodnosti či naopak, nevhodnosti investície formou tichého spoločenstva, je potrebné vziať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, konkrétny obsah a znenie zmluvy o tichom spoločenstve, účtovný stav spoločnosti ako aj podnikateľský zámer konkrétneho tichého spoločníka.
