Zverenecký fond a jeho podstata pri ochrane majetku

V roku 2014 bol v Českej republike prijatý zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ktorý v plnom rozsahu nahradil dovtedy platný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý je do dnešného dňa stále platným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy na území Slovenskej republiky. Nový Občiansky zákonník Českej republiky z roku 2012, ktorý je účinný od 01. januára 2014 zaviedol do právneho poriadku Českej republiky aj pomerne nový inštitút nazývaný zverenecký fond (v anglosaskom ponímaní trust). Tento zverenecký fond môže byť vytvorený ako súkromný (slúžiaci k prospechu pre určitú osobu) alebo verejne prospešný zverenecký fond.

Podstatou zvereneckého fondu je možnosť oddelenia určitej časti majetku zakladateľa zvereneckého fondu, ktorý bude zverený správcovi za určitým účelom. Zverenecký fond je v podstate osobitným druhom správy cudzieho majetku, pričom ako taký nedisponuje právnou subjektivitou.

Vznik zvereneckého fondu a majetok nachádzajúci sa v zvereneckom fonde

Zverenecký fond vzniká vyčlenením určitej časti majetku zakladateľa zvereneckého fondu a zverením takto vyčleneného majetku správcovi za určitým účelom, a to buď na základe zmluvy alebo pre prípad smrti (mortis causa). Zakladateľom zvereneckého fondu môže byť tak fyzická alebo právnická osoba, pričom nie je vylúčená ani pluralita týchto osôb. Správca zvereneckého fondu menovaný zakladateľom je následne povinný tento majetok spravovať.

Zvláštnosťou takto vyčleneného majetku nachádzajúceho sa v zvereneckom fonde je skutočnosť, že nie je vlastníctvom nikoho (t.j. ani vlastníctvom zakladateľa, správcu a ani osoby, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené - oprávneného). V tejto súvislosti možno sledovať eventuálnu súvislosť so starorímskym termínom označujúcim vec, ktorá nepatrí nikomu, a to pojmu res nullius. Na prvý pohľad sa môže zdať, že z gramatického výkladu príslušného ustanovenia českého Občianskeho zákonníka bude práve majetok nachádzajúci sa v zvereneckom fonde majetkom, ktorý spĺňa pojmovú charakteristiku termínu res nullius. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že to tak nie je a dokonca ani nebolo úmyslom zákonodarcu, aby majetok nachádzajúci sa v zvereneckom fonde bol „vecou nikoho“.

Právny konštrukt zvereneckého fondu a vyčleneného majetku, ktorý sa v ňom nachádza nie je možné považovať za res nullius z dôvodu, že tento majetok bol do zvereneckého fondu vyčlenený za určitým účelom a teda aj napriek tomu, že nie je vlastníctvom žiadnej z troch osôb podieľajúcich sa na zvereneckom fonde (zakladateľa, správcu a ani osoby, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené), ide o majetok, ktorý predstavuje oddelené a nezávislé vlastníctvo vyčleneného majetku viažuce sa na konkrétny, vopred určený účel. Okrem vyššie uvedenej argumentácie je taktiež zrejmé, že ak by vlastníctvo k majetku vo zvereneckom fonde bolo res nullius, odporovalo by to logike inštitútu zvereneckého fondu ako takého.

V prípade zvereneckého fondu možno hovoriť skôr o tzv. autonómnom vlastníctve (teda o vlastníctve bez vlastníka). Majetkové, resp. vlastnícke práva k majetku nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde sú však zverené správcovi, alebo lepšie povedané správcom držané (nie však vlastnené). Práva k majetku sú teda držané osobou, ktorá nie je vlastníkom majetku.

Správca zvereneckého fondu bude vykonávať vlastnícke práva k majetku vyčleneného do zvereneckého fondu výlučne v rozsahu správy tohto majetku (pri zápise do verejných registrov sa ako vlastník tohto majetku uvádza práve správca, avšak s poznámkou, že ide o zvereneckého správcu).

Vlastnícke právo zakladateľa zvereneckého fondu zaniká momentom vzniku zvereneckého fondu. Pri zvereneckom fonde je potrebné rozlišovať pojmy zriadenie a vznik zvereneckého fondu. Možnú paralelu tu možno vidieť v súvislosti so založením a vznikom obchodných spoločností podľa slovenského právneho poriadku. Zverenecký fond je zriadený okamihom prijatia poverenia k správe zvereneckého fondu jeho správcom a vzniká zápisom zvereneckého fondu do evidencie zvereneckého fondu. V prípade, ak bol zverenecký fond zriadený pre prípad smrti zakladateľa, vzniká až jeho smrťou (pričom do evidencie sa zapíše po jeho vzniku podľa prechádzajúcej vety).

Zverenecký fond musí mať štatút (vyhotovuje sa vo forme notárskej zápisnice), ktorý obsahuje základné informácie týkajúce sa zvereneckého fondu:

• Označenie zvereneckého fondu — jeho názov a identifikácia.
• Označenie majetku — vymedzenie majetku tvoriaceho zverenecký fond.
• Vymedzenie účelu — účel, na ktorý sa fond zriaďuje.
• Označenie oprávneného — osoby, ktorej sa má plniť, a podmienky plnenia.
• Označenie správcu — správca fondu a určenie spôsobu jeho konania.

Štatút zvereneckého fondu možno prirovnať k zakladateľskému dokumentu obchodnej spoločnosti (napr. k spoločenskej zmluve spoločnosti s ručením obmedzeným).

Oprávnený na plnenie zo zvereneckého fondu

Právna úprava Českej republiky v súvislosti so zvereneckým fondom používa aj pojem obmyšlený. Obmyšleným (tento pojem možno preložiť ako oprávnený) je osoba, ktorej má byť zo zvereneckého fondu poskytnuté určité plnenie (zákon na túto osobu nekladie žiadne osobitné podmienky, môže ním byť fyzická alebo právnická osoba, prípadne viac osôb). Inými slovami možno povedať, že zakladateľ zvereneckého fondu vyčlení majetok, ktorý bude zverenecký fond tvoriť a zverí ho správcovi, a to všetko v prospech oprávneného, resp. v prospech účelu zvereneckého fondu (účelom zvereneckého fondu môže byť práve zabezpečenie prospechu, resp. plnenia pre oprávneného).

Oprávneného menuje zakladateľ zvereneckého fondu. Ak oprávneného nevymenuje zakladateľ ale zároveň v štatúte určí okruh osôb, ktoré možno za oprávneného vymenovať, môže oprávneného vymenovať aj správca. Osoba oprávneného (ale aj osoba zakladateľa a správcu) sa zapisuje do evidencie zvereneckých fondov.

Oprávnený má v zmysle právnej úpravy nachádzajúcej sa v českom Občianskom zákonníku právo na viacero možných druhov plnení:

• Plody a úžitky — právo na plody alebo úžitky zo zvereneckého fondu.
• Majetok — právo na majetok zo zvereneckého fondu.
• Podiely — právo na podiel na plodoch a úžitkoch alebo na majetku.

Uplatnením práva oprávneného na vydanie majetku nachádzajúceho sa vo zvereneckom fonde zároveň dochádza aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva oprávneného k tomuto majetku. Majetok, ktorý sa nachádzal vo zvereneckom fonde teda opätovne nadobudne vlastníka (tento majetok počas jeho vloženia do zvereneckého fondu nebol vlastníkom žiadnej na zvereneckom fonde zúčastnenej osobe, tak ako je uvedené vyššie).

Právo oprávneného na plnenie vyplýva zo štatútu zvereneckého fondu a oprávnený má právo toto plnenie požadovať od správcu zvereneckého fondu. Správca zvereneckého fondu je povinný oprávnenému poskytnúť plnenie, a to v súlade so štatútom zvereneckého fondu. Práva oprávneného na plnenie možno charakterizovať ako práva s účinkami erga omnes (t.j. právo s účinkami voči všetkým). Zakladateľ v štatúte zvereneckého fondu môže taktiež určiť akékoľvek (právom dovolené) podmienky, ktorých splnenie je podmienkou na poskytnutie štatútom určeného plnenia oprávnenému (napr. dosiahnutie určitého veku).

Zánik zvereneckého fondu

Správa zvereneckého fondu môže zaniknúť z viacerých dôvodov:

• Uplynutie doby — pokiaľ bolo trvanie fondu v zmysle štatútu časovo obmedzené.
• Dosiahnutie účelu — dosiahnutím vymedzeného účelu zvereneckého fondu.
• Rozhodnutie súdu — na základe rozhodnutia súdu.
• Vzdanie sa práva — ak sa oprávnený vzdá svojho práva na plnenie zo zvereneckého fondu.

Pri zániku správy zvereneckého fondu je potrebné vysporiadať vlastníctvo k majetku nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde. Tento majetok bude správcom vydaný oprávnenému alebo zakladateľovi (ak ani jeden z nich neexistuje, majetok pripadne štátu). Nasledujúcim krokom je podanie návrhu na výmaz zvereneckého fondu z evidencie správcom zvereneckého fondu.

Aj napriek skutočnosti, že zverenecký fond je v rámci českej právnej úpravy pomerne novým inštitútom súkromného práva, teší sa pomerne veľkej obľube. Hlavným dôvodom je možnosť zveriť majetok do správy prostredníctvom založenia zvereneckého fondu a týmto spôsobom mu poskytnúť ochranu (v prípade dedenia, insolvencie a dokonca aj ako alternatíva predmanželskej zmluvy). Ochrana je majetku poskytovaná najmä tým, že zakladateľ vyčlenením majetku do zvereneckého fondu prestáva byť jeho vlastníkom. Inštitút zvereneckého fondu a ani inštitút s obdobnou charakteristikou však v súčasnej dobe v právnom poriadku Slovenskej republiky nájsť nemožno.