Register partnerov verejného sektora a nová povinnosť podnikateľov

Ak chcete "robiť biznis so štátom", musíte akceptovať nové pravidlá hry a oznámiť konečného užívateľa výhod. Takéto oznámenie a registráciu však môže vykonateľ iba oprávnená osoba, ktorou je napríklad advokát. Ten ale nesie za Vás zodpovednosť.

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len ako „Zákon“).  Podľa Zákona každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá vstupuje do právneho vzťahu so štátom, prijíma finančné prostriedky, nadobúda majetok alebo iné majetkové hodnoty od štátu, resp. dodáva služby alebo prostriedky pre štát alebo štátne orgány, sa musí registrovať v Registri partnerov verejného sektora (ďalej len ako „RPVS“). Zákon sa vzťahuje aj na subdodávateľov tých osôb, ktoré sú partnermi verejného sektora. Aj subdodávatelia sú partnermi verejného sektora a majú povinnosť zapísať sa do registra prostredníctvom oprávnených osôb a tieto zápisy sú povinné udržiavať. RPVS nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý mal významnú úlohu pri verejnom obstarávaní.

Kto nemá povinnosť sa registrovať

Zákon nielen ustanovuje, kto je povinný registrovať sa do RPVS, ale aj vymedzuje, kto takúto povinnosť nemá. Takými subjektmi sú partneri, ktorých obchodovanie so štátom nepresiahne hodnotu 100.000 EUR alebo súhrnne, ak ide o viacero obchodov, hodnotu 250.000 EUR, resp. hodnota majetku, ktorý sa nadobúda od štátu nepresiahne hodnotu 100.000 EUR, alebo ide o neziskovú organizáciu, banku, či pobočku zahraničnej banky.

Podstata Registra partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora je verejným registrom, ktorého účelom je najmä odkryť vlastnícku štruktúru spoločností, ktoré budú alebo už obchodujú so štátom (ďalej len ako „Partner verejného sektora“) a teda identifikovať konečného užívateľa výhod, ako aj odhaliť, v akých firmách figurujú verejní funkcionári.

Kto je konečným užívateľom výhod?

Podľa § 6a ods. 1, písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z. zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá

1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,

3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,

4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.“

Ako sprocesovať registráciu do Registra partnerov verejného sektora?

Registrácia môže byť vykonaná iba oprávnenou osobou, napríklad advokátom, audítorom alebo daňovým poradcom, ktorá je povinná dôveryhodne identifikovať konečného užívateľa výhod a vykonať registráciu do RPVS. Ten kto bude teda chcieť “obchodovať so štátom“, bude musieť mať na registráciu do RPVS uzatvorenú zmluvu napr. s advokátom. Oprávnená osoba zodpovedá za identifikáciu konečného užívateľa výhod nielen pri prvom zápise do registra, ako aj za jeho následné overovanie v zákonom stanovených intervaloch a termínoch. Zákon zároveň výslovne uvádza, že konanie oprávnenej osoby pri registrácii musí napĺňať znaky konania s odbornou starostlivosťou.

Prevádzkovateľom RPVS je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom registráciu vykonáva Okresný súd Žilina. Registrácia prebieha výlučne elektronicky.

Do RPVS sa zapisujú údaje o osobe, ktorá má byť partnerom, údaje o konečnom užívateľovi výhod a v prípade, ak členom vlastníckej štruktúry je aj verejný funkcionár, aj údaje o  verejnom funkcionárovi. RPVS vykoná, resp. odmietne zápis partnera do 5 pracovných dní od podania návrhu. Proti odmietnutiu vykonania zápisu je možné podať námietky. Zápis do RPVS výnimočne nepodlieha súdnym poplatkom.

Sankčný mechanizmus

Za správnosť údajov uvedených v RPVS zodpovedá nielen Partner verejného sektora, ale aj oprávnená osoba. V prípade uvedenia nepravdivých alebo neúplných informácií nielen o Partnerovi verejného sektora a konečnom užívateľovi výhod, ale aj o verejných funkcionároch, je registrujúci orgán oprávnený uložiť pokutu od 10.000 EUR do 1.000.000 EUR, pričom sa prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností. V prípade, ak pokuta nebude zaplatená, vykoná registrový súd výmaz Partnera verejného sektora z RPVS a súčasne štatutárny orgán Partnera verejného sektora bude vylúčený po dobu 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia z funkcie člena štatutárneho alebo dozorného orgánu všetkých spoločností v ktorých figuruje, resp. nebude môcť počas takejto doby tieto funkcie vykonávať vôbec. Následkom výmazu Partnera verejného sektora z RPVS je aj oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy, resp. možnosť neplniť zmluvu, pričom sa štát, ako zmluvná strana, nedostane do omeškania.

Naskytuje sa tu otázka, čo v prípade, ak nastane situácia, že Partner verejného sektora je z RPVS vymazaný, avšak po vymenovaní nového štatutárneho orgánu a uhradení sankcie, má záujem o opätovný zápis do RPVS. Zákon neupravuje situáciu opätovného zápisu, z čoho by mohlo vyplývať, že pri odstránení nedostatkov a identifikovaní konečného užívateľa výhod, by mala byť taká spoločnosť opätovne zapísaná do RPVS. Na druhej strane je tu však názor, či zákonodarca nechcel výmaz z RPVS chápať ako absolútnu sankciu a teda zamedziť aj subjektom, ktorí si nebudú plniť, resp. neplnili svoje zákonné povinnosti, účasť na verejných zákazkách. K danej problematike však nenachádzame odpoveď ani v dôvodovej správe k Zákonu a teda je na zákonodarcovi, aby v záujme jasnosti právnej úpravy definoval svoje intencie v tomto smere.

Keďže RPVS nahrádza register konečných užívateľov výhod, subjekty registrované v tomto registri sa síce považujú za Partnerov verejného sektora, avšak sú povinné vykonať overenie konečného užívateľa výhod a zosúladiť zápis v RPVS prostredníctvom oprávnenej osoby do 31. júla 2017.

Zápisom Partnera verejného sektora do RPVS sa jeho povinnosti nekončia, keďže overenie konečného užívateľa výhod je oprávnená osoba (t.j. napr. advokát) povinná vykonať minimálne raz ročne, vždy k 31. decembru.

Matej Turjaník

Bývalý zamestnanec